Banskobystrický mestský úrad pripravil nový eurofondový projekt. Volá sa „Manažment údajov mesta“. Ide o IT zákazku z oblasti spracovanie priestorových údajov. Stredobodom pozornosti v projekte je tzv. digitálna technická mapa a tzv. digitály územnémy plán. V dôvodovej správe projektu sa o.i. píše:
Medzi ďalšie ciele, ktoré budú projektom dosiahnuté patria: Výrazne zefektívniť všetky
analytické procesy vyhodnocovania údajov v rámci MsÚ. Výrazne zvýšiť kvalitu údajovej
základne a postupne vytvoriť procesné podmienky na verejné zdieľanie takýchto dát – formou interaktívnej „inteligentnej mapy“ mesta, ako aj napĺňanie „Open Data“ konceptu.
V rámci zákazky sa uskutočnia nasledovné aktivity:
- Čistenie údajov a dosiahnutie požadovanej kvality dát
- Sprístupnenie údajov na analytické účely
- Automatizovaná tvorba a zverejňovanie otvorených údajov
- Dátová legislatíva
Podrobnejšií opis aktivít ako aj celého prrojektu možno nájsť na stránke mesta
Cena projektu: zhruba 500 tisíc eur.
Teraz je rad na mestskom zastupiteľstve, ktoré má rozhodnúť o tom, či projekt podporí alebo nie. Poslanci teda budú schvaľovať finančnú spoluúčasť, a to vo výške max. 22 064,87 eur (bez finančnej spoluúčasti totiž nie je možné čerpať eurofondy).
Mali by teda poslanci tento projekt schváliť, alebo sú v ňom nejaké úskalia? Poďme sa o projekte trochu viac porozprávať.
Otvorené otázky
Napriek tomu, že bol projekt dvakrát prejednávaný na rokovaní komisie,stále ešte ostáva otvorených niekoľk otázok (nie všetky som položil na spomenutých rokovaniach).
Ťažkosti s obstarávaním dátovej legislatívy
Súčasťou projektu je aj vytvorenie právnej analýzy. O tejto téme poskytol komisii informáciu Martin Tuchyňa z Ministerstva životného prostredia (MŽP). Podľa neho je veľmi ťažké obstarávať právnu analýzu z tejto oblasti (spracovania priestorových dát). Aj ministerstvo sa o to pokúsilo, ale napokon zmluvu s víťazom tendra neuzatvorilo.
Spoločné obstarávanie legislatívy aj programovania
Podľa mňa nie je dobré, ak sa v jednom tendri obstarávajú dve rôzne profesné oblasti. Z mestských materiálov vyplýva, že právna anlýza predchádza programovacím prácam, teda by sa zákazka podľa mňa mohla rozdeliť na dve samostatné obstarávania.
V zápisnici z rokovanie odbornej komisie sa píše:
Špecialista na GIS, zamestnanec mestského úradu: : „Spracovanie a zverejňovanie dát je náročný proces z hľadiska financií, aj z hľadiska legislatívy“.
Máme teda k dispozícii dva svedectá – jeden, že dátová legislatíva je „náročný proces“ a druhé, že takútu právnu analýzu je ťažké obstarať. Čo ak v tendri preváži najmä dátová legislatíva? Čo ak vyhrá firma, ktorá je síce „doma“ v zákonoch o verejnej správe, ale nie je nalepšia v práci s IT?
Firmy, ktoré sa na geografické informačné systémy špecializujú, môžu situáciu vyhodnotiť tak, že sa do tendra neprihlásia. To podľa mňa bude škoda.
Na spôsob obstarania som sa mestkého úradu spýtal aj v riadnom pripomienkovom konaní, ale nedostal som jednoznačnú odpoveď. Neviem teda, ako bude mesto pri tendri postupovať.
Skrátenie doby trvania zákazky
Všetky projekty z danej eurofondovej výzvy musia byť ukončené do konca roka 2023, inak „Európa“ výdavky na meškajúce projekty nepreplatí. Stíha sa bystrická zákazke vôbec usktuočniť?
Vyjadrenie mestského úradu:
„Mestský úrad si v tendri podchytí tento problém. Víťazný uchádzač sa zmluvne zaviaže, že preberá na seba riziko. Ak sa úloha nestihne dokončiť do konca roka a aurofondy nám prepadnú, pôjde to na vrub zhotoviteľa, nie obstarávateľa.“
Čo všetko sa tento rok musí stihnúť?:
- schválenie zákazky v mestskom zastupiteľstve
- vyhlásenie a ukončenie verejného obstarávania
- uskutočnenie a dokončenie samotnej zákazky
Povedzme, že poslanci príspevok schvália v apríli a obstarávanie prebehne do polovice júna. Aký je ďalší postup? Bystrický projekt má takýto schválený harmonogram:
- doba realizácie: 11 mesiacov
- práca pre IT analytikov: 131 človekodní
- práca pre programátorov / vývojárov: 339 človekodní
- práca pre špecialistov na databázy: 111 človekodní
Z takého harmonogramu vyplýva, že firma bude musieť na projekte začať robiť okamžite po ukončení obstarávania. 11-mesačnú lehotu na realizáciu si už nemôžeme dovoliť.
Všimnite si počet človekodní pre IT špecialistov. Ja osobne si neviem predstaviť, že firmy budú mať okamžite k dispozícii takúto alokáciu. Nie je predsa bežné, že IT firma bude má voľných analytikov hneď po úspechu v tendri. Analytik zrejme bude musieť nechať okamžite všetky ostatné projekty a robiť na mestskej zákazke. To isté platí pre progamátorov. To ale v praxi nie je možné, takto“zo dňa na deň“ sa projekty preplánovať nestihnú. Táto zákazka praje prirpaveným, ktorí o mestskom projekte mali informácie dávno predtým, ako sa spustí verjené obstarávanie.
Pôvodne navrhnutá doba realizácie sa teda bude musieť skrátiť zhruba na polovicu, aby sa stihla dokončiť do konca roka., To je zvláštne. Harmonogram je totiž súčasťou projektového zámeru a ten pre mesto pripravovala externá expertná firma. Ktovie, čo si títo exerti myslia o tom, že mesto ide harmonogram „osekať“ na polovicu.
Na polovicu sa pritom oseká len harmonogram ale nie výkon prác. Alokácia (teda počet odpracovaných človekodní) sa totiž meniť nemôže, lebo jeho výška vyplýva zo zadania projektu a ten je už na ministerstve schválený.
Na rokovaní komisie nám predstavitelia mestského úradu vyslovene povedali, že do projektového zámeru už v tejto fáze nie je možné výraznejšie zashovať (možno ho len upresňovať). Navyše, z právneho hľadiska, nie som s istý, či je vôbec možné meniť projektový zámer (a iné materiály projektu) potom, čo prebehlo pripomienové konanie.
Prečo o eurofondy žiadame na poslednú chvíľu?
Predstaviteľ mestského úradu, na rokovaní komisie povedal:
„Meškanie spôsobuje ministerstvo, ktoré túto eurofondovú výzvu zastrešuje. Výzva bola totiž vyhlásená neskoro a my sme sa nestihli včas pripraviť.“
Podľa webstránky ministerstva bola výzva vyhlásená už pred dvoma rokmi (9.7.2021). Dve slovenské mestá sa stihli zaregistrovať už o pár mesiacov na to. Banská Bystrica má registráciu zo siedmeho kola, teda zo dňa 30.9.2022. Argument o nedostatku času sa mi teda nepozdáva. Na zostavenie projektového zámeru sme teda čakali vyše roka ale samotný projekt sa stihne urobiť do pol roka? Mestský úrad by mal vysvetliť, aké informácie mu chýbali v pribehu rokov 2021 a 2022, resp. prečo sa nestihli zaregistrovať aspoň v takom termíne, ako to urobila Trnava.
Formálne chyby vo vyhodnotení pripomienkového konania
V tejto téme som si nie istý, ale podľa mňa mestský úrad nesprávne postupoval vo vyhodnotení pripomienok Niektoré označil ako „akceptované“, hoci nesmerovali ku zmene pripomienkovaného materiálu, ale išlo len o akési prísľuby do budúcnosti. Každopádne, ide len o formálny nedostatok.
Podľa mňa je to podobné vo všetkých pripomienkových konaniach (rozpočet, VZN atď) . Pokiaľ sa úradu vaša pripomienka páči, ale nevie ju zapracovať do aktuálneho dokumentu, malo by ju označiť ako „neakceptovanú“, hoci neformálne uzná podnet ako zaujímavý.
Prečo tieto otázky kladiem na poslednú chvíľu?
Otázky ma napadajú postupne, prvé som zaslal ešte vo februári, počas riadneho pripomienkového konania. Čakal som zhruba tri týždne na vyhodnotenie,ale pri niektorých otázkach som dostal len veobecné odpovede. Na tie som potom zostavil dodatočné otázky. Na niektoré z nich ešte stále nemám odpoveď (na mestskom úrade, na rokovaní komisie mi povedali, že projektový zámer prirpavila externá firma, teda na MsÚ mi nevedia odpovedať). To sa týka najmä otázok v súvislosti s dátovou legislatáívou. Na komisii teda odpoveď nezaznela, a nemám ju dodnes, hoci som otázky formuloval emailom.
Chýba odporúčanie odbornej komisie
Komisia pre modernú samosprávu o projekte diskutovala dvakrát. Bolo to v marci a apríli tohto roka. Na prvom zasadnutí sme ešte nemali k dispozícii vyhodnotenie pripomienok, ale na druhom sme ho už mali, teda o projekte sme hlasovať mohli. Ja som tiež členom komisie, ale ani ja (ani nikto iný) takéto hlasovanie nenavrhol. Je to asi chyba. Ak by sa o takejto otázke hlasovalo, ja by som bol proti, práve pre vyššie popísané výhrady a nezodpovedané otázky.
Záver
Na rokovaní komisie nám projekt predstavil mestský špecialista na GIS systémy. Zdôraznil, že Banská Bystrica je na Slovensku lídrom v oblasti geografických informačných systémov. Ja tomuto svedectvu verím. Ale aj tak nesúhlasím s tým, aby sme takéto tendre šili horúcou ihlou. Verím tomu, že sa do tendra niekto prihlási a zákazka sa napokon stihne. To ale nemení nič na veci, že by sme mohli získať viac uchádzačov, ak by sme transparentnosti súťaže pomohli vyššie popísanými pravidlami.
Samotný cieľ projektu je dobrý a podľa mňa je pravda, že jeho uskutočnenie posunie mesto ďaleko vpred.
Pred poslancami tak stojí nepríjemná dilema: podporiť projekt a oželieť transparentnosť alebo si povedať, že tendre by mali na Slovensku vyzerať trochu inak.
Pre objektivitu treba povedať, že podobné výhrady (k termínom a obsahu zákazky) by sa dali zrejme adresovať aj k ostatným mestám. Problém spôsobuje aj samotný vyhlasovateľ výzvy (MIRRI), keďže neumožňuje oddeliť vyhotovenie právnej analýzy od zvyšku úloh v samostatnom grante.
Širší kontext
Štát teda právnu analýzu nevie pripraviť, hoci je sám tvorcom legislatívy (spolu s orgánmi EÚ). Túto úlohu teda nadradené orgány nechávajú na pleciach samospráv. Mestá sa ale v dátovej legislatíve nevyznajú a vyhotovujú si ju cez takéto zákazky. Na rokovaní mesta nám povedali, že momentálne zákon (o registri priestorových údajoch) nedodržuje žiadne mesto na Slovensku a problém je vraj na strane štátu. Problém určite nevznikol počas tohto voleného obdobia. Spomínaný zákon platí od roku 2010. Svoj podiel viny majú aj všetci doterajší digitálni lídri, keďže samosprávu hodili v tejto téme cez palubu.
Do eurofondovej výzvy sa pritom prihlásila len asi desiatka samospráv. Výzva bola napokon (pre ďalších uchádzačov) ukončená, ale nie pre nedostatok peňazí, ale pre nezáujem miest a obcí. Aj keby sa niekto ďalší ešte prihlásil, aj tak by peniaze ostali len pre povedzme ďalších 10 samospráv. Problém sa ale musí vyriešiť pre všetky mestá na Slovensku. Ako vidíme, eurofondová výzva nie je systémovým riešením pre problém priestorových údajov.
Podľa mňa by sa našlo a jiné riešenie. Mestá by sa s vládou mohli dohodnúť na zdieľaní softvéru. Asi nie je nutné, aby každé mesto malo svoj vlastný GIS systém. Môže sa vymyslieť jedno centrálne riešenie, pričom každé mesto ho bude napĺňať svojimi dátami. Nie je nutné aby štát prosdreníctom grantov fianncoval 141 GIS systémov len preto, že máme 141 miest.
Nehovorím, že všetky údaje musia tvoriť jednu inštaláciu systému, ale nejaké riešenie by sa predsa len našlo.
