Sumár toho, čo ma v poslednom období zaujalo v komunálnej, celoslovenskej aj svetovej politike či v kultúre…
Ako poslanec mestského zastupiteľstva by som sa chcel tento rok intenzívnejšie venovať téme transparentnosti a otvorenosti samosprávy. Aj preto spoločne s kolegami z klubu nezávislých poslancov Banskobystrická alternatíva pripravujeme sériu opatrení, ktorými by sme chceli ukázať, že poslanci mesta nemajú čo skrývať. A verím, že na konci tohto volebného obdobia sa budeme môcť v hodnotení otvorenosti samospráv, ktoré zostavuje Transparency International Slovensko, pýšiť prvým miestom.
Dôležitou súčasťou tohto procesu bude aj nastavenie dotácií mesta Banská Bystrica. Na poslednom mestskom zastupiteľstve som aktívne vystupoval za to, aby bol proces prideľovania spravodlivý a čo najviac eliminoval krivdy. Ako napríklad to, že krasokorčuliari nedostali dotáciu na prenájom ľadovej plochy, ale hokejisti áno. Alebo, že MÚMF, ktorá zastrešuje tisíc amatérskych futbalistov nedostala ani cent na svoju činnosť. Diskutovali sme na túto tému aj v Slovenskom rozhlase, kde predseda školskej komisie Daniel Karas povedal, že „naša komisia postupovala pri prerozdeľovaní v rámci svojich vnútorných smerníc.“ To však nie je pravda a pýtal som sa na to aj na mestskom zastupiteľstve, kde mi pán Karas povedal, že „kritériá nie sú smerodajné, sú len na to, aby sa komisia vedela rozhodnúť, kde a koľko majú rozdeliť peňazí.“
To, že sa dá postupovať na základe kritérií ukazuje mesto Žilina, kde zverejňujú bodové hodnotenie jednotlivých žiadostí a sumy odvedené od týchto bodov.
A posledná vec k dotáciám: Na zastupiteľstve som trochu nešťastne použil príklad Jupie Podlavice, ktoré mali podľa bodového hodnotenia komisie dostať iba 3500 eur (odhlasovali sme im nakoniec 10-tisíc eur, aj s mojim hlasom). Médiá sa toho chytili a vyznelo to, že som proti dotácii pre tento futbalový klub. Nie je to pravda, práve naopak. Jupie má podchytených zhruba 300 mladých futbalistov, patrí k najväčším športovým organizáciám v meste a dotáciu si určite zaslúži. Mojim príkladom som chcel iba poukázať na potrebu ďalej sa kritériami zaoberať, tak aby bolo jasné, prečo niektoré žiadosti dostávajú viac a niektoré menej. A aby každý mal jasno v tom, ako mesto rozdeľuje verejné prostriedky. Tak ako v tom majú jasno Žilinčania.
Samosprávna politika bola v poslednom čase ostro sledovaná, najviac rezonovalo bratislavské hlasovanie o zákaze hazardu. Nemyslím si, že úplný zákaz hazardu je ideálne riešenie. Som za to, aby samosprávy mali možnosť regulovať aké hry sa budú na ich území prevádzkovať, a z ktorých oblastí budú úplne vylúčené. Bohužiaľ tento princíp sa pri poslednej novelizácii zákona v NR SR nepodarilo presadiť. Ak však zákon necháva samospráve iba jednu možnosť a to úplný zákaz, som za.
Upútalo aj dianie v Národnej rade. Viera Dubačová vystúpila z klubu OĽaNO a bolo zaujímavé sledovať kolegov novinárov z druhej strany brehu. S úžasom som sa dozvedel, že Viera ide kandidovať za županku, že odmietla spoluprácu s Beblavým, že sa po voľbách vráti do klubu, atď… Fámy prekrývali výmysly a dezinterpretácie. Snáď raz napíše o tom memoáre.
V čase písania tohto blogového článku odhlásil odchod z klubu, tentoraz SaS, Jozef Mihál. Slovenská politická scéna je v prerode, uvidíme, čo to prinesie.
O kanadskom premiérovi Justinovi Trudeau sa popísalo už veľa. Ale keď jeho charizmu pochváli aj Richard Sulík, to je už čo povedať. A ako si všimli v Guardiane, zaujal aj dcéru amerického prezidenta Donalda Trumpa.
O Katke Málikovej som už písal v predchádzajúcom blogu. Dával som do pozornosti hlasovanie v nomináciách ocenenia Radio Head Awards. No a Katke sa podarilo získať nominácie v kategóriách Album roka, Debut roka, Album roka-cena kritikov a World Music. V sobotu mala vypredaný koncert v Záhrade. Čakal som, či sa hudobné majstrovstvo jej kapely podarí preniesť aj do živého vystúpenia a podarilo sa. Bol to zážitok. Hudba Katky Málikovej zrejme nebude vypredávať športové haly, ale je jedinečná. Katka priniesla niečo, čo tu ešte nebolo, vlastným, originálnym štýlom.
