Dôstojné uloženie pozostatkov zosnulého človeka začína byť akútny problém hlavne vo veľkých mestách sveta. Závažnosť problému súvisí aj s kultúrou a tradíciami národa.

Podľa našich kresťanských tradícií sú pozostatky mŕtveho uložené do zeme v truhle alebo sú spopolnené v krematóriu. Urny s popolom sú uložené do menšieho hrobu alebo do kolumbária na cintoríne.

Začínajú sa uplatňovať aj iné formy – rozptylové lúčky, rozsypanie popola nebožtíka na jeho obľúbenom mieste alebo vsyp popola do zeme s vysadením stromčeka. Tento symbolizuje pokračovanie života v inej forme…

Nedávno som zachytil v médiách správu o tomto probléme väčších miest na Slovensku, kde bola spomenutá aj Banská Bystrica. Toto ma vyprovokovalo k zverejneniu nápadu, ktorý v sebe nosím mnoho rokov.

Moju víziu si vždy predstavujem pri návšteve katolíckeho cintorína v centre mesta. Mrzí ma hlavne žalostný pohľad na oplotenie so vstupom zo severnej strany cintorína. Hrdzavé kovové pletivo na betónových stĺpikoch je veľmi neestetické a nedôstojné takémuto pietnemu priestoru.

V priloženej ideovej škici dokumentujem jedno z možných riešení. Oplotenie je nahradené urnovou stenou členenou na sekcie, čo umožňuje realizáciu po etapách. V nikách urnovej steny prístupných z vnútornej strany cintorína by bolo možné uložiť cca 450 urien.

Súčasťou riešenia je aj dôstojný vstupný objekt s bránou a priľahlé parkovisko.

Pozemok je majetkom Mesta Banská Bystrica. Preto túto myšlienku dávam do pozornosti orgánom nášho mesta. Vhodným managementom je tento zámer realizovateľný bez veľkých nárokov na verejné financie. A hlavne užitočný pre občanov.

Centrálna poloha cintorína s dobrou dostupnosťou dáva predpoklady ich značného záujmu o uloženie pozostatkov svojich blízkych v tejto lokalite aj za cenu spolufinancovania tohto užitočného diela.

Autor blogu:

Jozef Frtús

Ing.arch.Jozef Frtús (10.11.1946) Po štúdiu architektúry na SVŠT v Bratislave pracoval v projektových ústavoch Stavoprojekt v Nitre a v Banskej Bystrici na rôznych projektantských pozíciách. Zamestnanecký pomer skončil ako vedúci ateliéru. V roku 1991 si založil vlastný architektonický ateliér ARCHUS. Počas svojej tvorivej architektonickej činnosti vytvoril množstvo projektov, štúdií, architektonických súťaží. Ním vytvorené typologicky rôzne stavby sú realizované v mnohých častiach Slovenska. Mnohé diela boli ocenené v rôznych súťažiach a prehliadkach architektonických diel. Výnimočný v jeho tvorbe bol projekt oltárneho priestoru pri návšteve pápeža Jána Pavla II. v Banskej Bystrici v roku 2003. Z mnohých realizovaných stavieb v rôznych častiach Slovenska uvádzam niektoré pre Banskú Bystricu - Kalvária, Pastoračné centrum Kapitulská ulica,Daňová škola Lazovná ulica, Studnička Staré Hory, ASO Vending Lazovná ulica...Mimo Banskú Bystricu navrhol mnohé obytné súbory, Rekonštrukciu Námestia M.R.Štefánika v Brezne, mnoho domov smútku a iných typologických stavieb. Navrhol a realizoval viaceré domáce i zahraničné výstavy a expozície. Vytvoril a realizoval výtvarné návrhy niekoľkých svetských i sakrálnych pomníkov a navrhol desiatky pamätných tabúľ významných osobností a udalostí. Napísal množstvo článkov do odborných časopisov, periodík a dennej tlače. Je autorom alebo spoluautorom kníh- Tekov krásny čilejkársky (2010), Naše Podlužany (2012), Pod ťarchou kríža (2014), Zlatý vek medeného mesta (2015), Vinica v džungli (2015), Fejsbúk- kariportréty (2016), Mestský hrad v Banskej Bystrici( 2018) Fejsbúk- kariportréty- bbystričania (2022). Je laureátom ocenení: Čestný občan obce Podlužany, Cena mesta Levice, Cena primátora mesta Banská Bystrica ( 2x), Cena Jože Plečnika za prínos v československej architektúre. Cestovateľské zážitky zo svojich ciest po celom svete mnohokrát prezentoval na svojich prednáškach. V posledných rokoch sa venuje hlavne výtvarnej, reštaurátorskej a publikačnej činnosti.