Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.
5. časť – TERMINÁL
Kým doterajšie stavebné počiny sa vyznačovali hlavne tým, že ich funkcia bola nesprávne lokalizovaná, tak terminál – vlak – bus – schopping, je veľmi správne a vhodne lokalizovaný, ale má iný zásadný nedostatok.
Ten spočíva v tom, že to nie je terminál. Terminál je charakteristický tým, že je to integrovaný dopravný uzol, kde suchou nohou návštevník môže prestupovať na rôzne druhy dopráv – vlak, autobus, MHD, individuálna doprava autom, taxikom, na bicykli, pešo… Táto lokalita mala všetky predpoklady na to, aby sa takým integrovaným dopravným uzlom mohla stať.
Avšak projekty investora o tom nenasvedčovali – preto sa aj skupina architektov obrátila na primátora s podnetom, ako projekty upraviť, aby sme mali nielen novú autobusovú stanicu, ale skutočný terminál.
Stačilo veľmi málo… Architekti vôbec nespochybňovali záujem investora vybudovať na prvom podlaží (vyznačené modrou farbou) nákupné centrum. Ich podnet úprav bol zameraný na podzemné, resp. prvé podlažie (zelenou farbou). Stačilo napr. predĺžiť nástupištia v hornej časti až po samý koniec, na konci urobiť čakáreň s informačnou kanceláriou a pomocou eskavátorov, či pohyblivých rámp, ju prepojiť na staničnú halu. Tým by sa namiesto navrhovaných nástupíšť v dolnej časti mohli uvoľniť nástupištia pre MHD prípadne zriadiť požičovňa aut, bicyklov, kolobežiek…
To však nebol jediný podnet architektov. Hlavnou úlohou takého integrovaného uzlu, aby mohlo slúžiť svojmu účelu, je vytvoriť dostatočné kapacity pre všetky druhy dopráv. Navrhovaná kapacita parkoviska toto nespĺňala. Tento uzol by mohol plne plniť aj funkciu záchytného parkoviska pre individuálnych automobilových návštevníkov od východu, ktorí by tu zaparkovali a ďalej pokračovali MHD, pešo, alebo na bicykli, či kolobežke.
Na ploche parkoviska, sa kľudne dalo postaviť trojpodlažné parkovisko s trojnásobnou kapacitou, na čo mohlo použiť Mesto aj zastupiteľstvom schválený úver na spolufinancovanie výstavby terminálu. Namiesto toho sa okolo stavby a vlastne aj pod obchodné podlažie navŕšil viac než štvormetrový násyp. Mesto podnety architektov ignorovalo…
Obyvatelia boli zo začiatku nadšení s výstavby nového autobusového nádražia. Konečne sa našiel investor, ktorý ho chcel vybudovať. Aj po výstavbe boli prvé ohlasy veľmi priaznivé, až kým ľudia na vlastnej koži nezažili, čo to je presunúť sa s kuframi resp. s deťmi a kočíkom z autobusu na vlak, alebo opačne. A to nehovoriac ešte o dôchodcoch a imobilných občanoch.
