Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti  verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.

2. časť – CENTRUM JUH – Nám Ľ. Štúra – KAUFLAND

Bolože to slávy a pompéznosti, keď Banská Bystrica, za podpory predsedu vlády novej mladej Slovenskej republiky, ponúkla lokalitu na vybudovanie finančného centra s novostavbou budovy Národnej banky Slovenska. Útvar hlavného architekta pracoval na plné obrátky a vytvoril ponukovú štúdiu takéhoto centra v lokalite novo navrhovaného mestského centra  – JUH v Radvani. Mal to byť architektonický, ale aj rozvojový klenot Banskej Bystrice. Presídlené bolo už aj Daňové riaditeľstvo z Bratislavy a Banská bystrica sa mala stať finančným centrom Slovenska.

Podľa pôvodného územného plánu bola táto lokalita vymedzená pre vyššiu mestskú a nadmestskú vybavenosť, okrem Prioru tu mal stáť Dom nábytku, Dom služieb, hotel Tula a iné zariadenia vyšších služieb. Urobiť zmenu funkcie vyššej mestskej vybavenosti na celoštátne finančné centrum nebol ani pre architektov a ani poslancov mesta problém.

Lenže ako to už na Slovensku a aj v Banskej Bystrici často býva, celý projekt padol s pádom predsedu vlády, koncom deväťdesiatych rokov. A zas sa hľadali riešenia, čo do tejto lokality dať. Nikoho nenapadlo, že je to vynikajúca lokalita pre SC Europa. Každý bol rád, že sa konečne už niečo namiesto tej jamy v strede mesta postaví. Nikoho preto ani nanapadlo, aby uvažoval pre túto investíciu s inou lokalitou, hoci to riziko vytvorenia konkurencie pre historické centrum bolo už vtedy evidentné…

Takže zase priestor pre hľadanie riešenia využitia lokality. V roku 2000 vypracoval Útvar hlavného architekta novú štúdiu zástavby v lokalite Nám. Ľ. Štúra. Tá už neuvažovala s výstavbou vyššej vybavenosti, ale s bytovou výstavbou a vytvorením námestia prepojením Sadovej ulice s Nám. Ľ. Štúra. Podľa tejto štúdie sa v roku 2003 začal stavať prvý bytový dom autora Mikuláša Rohrböcka v tvare prevráteného písmena L. Ale v roku 2012 sa už zas urobila Zmena a doplnok územného plánu, ktorá zásadným spôsobom celú koncepciu postavila na hlavu a do priestoru medzi bývalý Prior a zrealizovaný bytový dom vložila nákupné centrum Kaufland a parkovisko. Autorom tejto zmeny bol jeden z architektov, ktorí kedysi vytvorili veľkolepý koncept finančného centra.

Už za socializmu, ktorý bol charakteristický typovou výstavbou, sme sa učili, že do centra nepatria typové projekty. Centrá majú mať svoju originálnu autorskú architektúru a nie typizované objekty. Týmto si architekti z útvaru hlavného architekta strelili gól do vlastnej bránky a porušili základné princípy tvorby mestského prostredia.

Vzhľadom k tomu, že sa v roku 2000 neuvažovalo o tom, že SC Europa by malo stáť na Nám. Ľ. Štúra, ale sa rozhodlo, že z tejto vzácnej lokalite v centre mesta určenej pre nové mestské centrum, sa stane nová obytná štvrť, sa Mesto spreneverilo základným hodnotám plánovania mestských priestorov.

Dôsledkom toho je, že máme v jednom z najcennejších priestorov centra mesta typizovaný objekt a parkovisko, čo teda .riadne zdegradovalo hodnotu tejto lokality.

To ozaj nezodpovedá úrovni územného riadenia krajského mesta ani urbanistickým prístupom v 21. storočí. Dokonca by sa taký urbanistický lapsus neudial ani za totality.

Takže otázka na záver – zmenila by sa hodnota a kvalita tohto priestoru keby tu stálo SC Europa? Zvýšilo by to atraktivitu a príťažlivosť mesta oproti tomuto riešeniu?

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený Bystričan, ale toto mesto som si pred viac ako 45-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant a ako aktivista pre mesto a kraj. Skúsenosti s participatívneho rozvoja na vidieku sa snažím prenášať aj do mesta. Inicioval som aj farmárske trhy, ktoré spolu so SOŠ pod Bánošom organizujeme od roku 2013 2x ročne ako Otváranie a Zatváranie Banoša.