Začiatkom tretieho tisícročia sme sa aj na Slovensku začali postupne oboznamovať s programovaním rozvoja a tvorbou koncepcií v štruktúre a rozsahu podmienok EÚ. Začínala ponuka predvstupových fondov, ktorých čerpanie bolo podmienené spracovaním Regionálnych operačných programov. Boli to nové a aj pre náš región nepoznané pravidlá, založené na partnerstvách komunít a všetkých aktérov v území. Dlhšie nám trvalo, kým sme pochopili, čo to partnerstvo vlastne je a prečo je nevyhnutné k tomu, aby boli jednotlivé programy realizovateľné a hlavne dlhodobo udržateľné.
Dostali sme ponuku vycestovať do Severného Írska a tam načerpať ich skúsenosti. Tak sa aj stalo a na jar 2000 sme pristáli v Belfaste. Aj sme sa obávali, veď stále hrozili nepokoje protestantov a katolíkov. Írska republikánska armáda (IRA) vyhlásila mier až o rok neskôr, dovtedy to nepôsobilo bezpečným dojmom. Polícia sa v meste pohybovala v obrnených autách, nepokoje a strety týchto dvoch táborov boli na dennom poriadku.
Prečo to spomínam? Keď nás pozvali do regiónu a vycestovali sme na vidiek, tak sme videli, čo sa krajine podarilo s použitím fondov EÚ postaviť a zmeniť k lepšiemu. Všade fungovali partnerstvá a to v podmienkach vidieckeho osídlenia. Koncentrácia obydlí bola nízka, každý mal ku každému ďaleko. Na moju otázku, ako si dokázali k jednému stolu sadnúť protestanti a katolíci som dostal ráznu odpoveď : „Všetci vedeli, že len vzájomným rešpektovaním, toleranciou a spoluprácou dokážu pomôcť svojmu regiónu a tým aj sami sebe.“ V Severnom Írsku sa to podarilo.
Koniec exkurzu a späť do súčasnosti. Partnerstvo a participácia, to sú dve slová, ktoré definujú modernú a efektívnu samosprávu. Naše mesto nemá veľa koncepčných dokumentov, ktoré by obstáli v medzivolebnom porovnávaní, väčšinou sa vytvárajú náhodne a pod prísnym účelom, ktorým je čerpanie dotácií. Nedá mi nespomenúť, že prvý dokument, pri tvorbe ktorého bolo dodržané partnerstvo bola tvorba Koncepcie rozvoja školstva z roku 2010.
Tak ako nám v samospráve pred 25 rokmi nič nehovorilo slovíčko subsidiarita, tak sa pomaličky zoznamujeme s pojmom participácia. Pár nadšencov v našom meste sa pustilo do náročnej úlohy, zapojiť obyvateľov do spravovania mesta a rozhodovanie o tom, čo potrebujú a čo od svojho mesta očakávajú. A sme opäť späť pri partnerstve a umení spolupracovať, rešpektovať sa navzájom a asertívne vnímať svojich partnerov. Nebude to ľahké, ale trend je vynikajúci. Podarilo sa takmer nemožné a už tento rok majú občania príležitosť rozdeliť 20 000 eur. Sám som prekvapený ako to zafungovalo. Aj odborné útvary MsÚ a spoločnosti mesta ukázali svoje možnosti, prišli pripravení a ochotní spolupracovať. Zrazu sa ukazuje, že angažovaná a pracovitá komunita vie čo chce, vie to formulovať a dokáže naprogramovať ako na to. Takže späť k ceste spred 14 rokov. Podarilo sa aj u nás, výborne. Teším sa. A na záver, je nám potrebný prednosta úradu?
