Potešilo ma, keď v polovici mája Róbert Mistrík oznámil svoju kandidatúru. Pán v najlepších rokoch, vzdelaný rodák a úspešný vedec. Hlási sa k nášmu regiónu, vracia sa domov, pomáha ako vie a stačí. Vzdelaný, slušný a čestný. Zaujímavá a nie bežná ponuka pre voličov, príležitosť pre Slovensko. Bolo to len na ňom, ako ju uchopí, kto mu pomôže a ako kampaň odštartuje. Pol roka chodil po Slovensku, predstavoval sa voličom a zbieral podpisy. V tom období bol jediným, kto začal a myslel to vážne. Už na výročie Novembra mal viac ako 22000 podpisov, napokon v januári 2019 ich odovzdal do NR SR viac ako 27000. „…začína sa zápas o charakter štátu, aby tu vládlo právo a spravodlivosť a aby sme sa mali všetci lepšie“ takto sa vyslovil v deň odovzdania podpisov.  Neskôr na otázku, či je pripravený vzdať sa kandidatúry, ak bude niekto s lepšími vyhliadkami na úspech, odvetil – „keby tu hrozila katastrofa, bolo by veľmi nezodpovedné, keby sme išli hlava – nehlava“.

Niekoľko dní po ňom ohlásila kandidatúru Zuzana Čaputová, rovnako odovzdala viac ako 18000 podpisov a vyhlásila – „považujem za dôležité, aby si ľudia mohli vybrať na základe toho, ako si svoje postoje dokážeme obhajovať vo vzájomnej diskusii,“ uviedla s tým, že verí, že takýto priestor v niektorej z televízií dostanú. Bola presvedčená, že mnohí voliči, ktorí si želajú mať demokratického prezidenta, si budú vyberať práve medzi ňou a Mistríkom. Poznal som Zuzanu Čaputovú, v tom čase rozhodne viac ako pána Mistríka. Sledoval som pár rokov diskusie, v ktorých prezentovala svoje postoje, aktivity a napokon aj výsledky. Bola vždy zrozumiteľná, dobre pripravená, vecná a autentická. Jednoducho človek, ktorý to vie a pôsobí uveriteľným človečenstvom.

Dvaja kandidáti, dve osobnosti, dve ponuky. Potešilo ma, že ak zvíťazí jeden z nich, budem rovnako spokojný. Konečne budem voliť tak, ako to cítim a nebudem sa doma mrviť v rozpakoch z výberu menšieho zla. Kampaň sa rozbehla, mítingy striedali mítingy, novinári mudrovali, snovali konštrukcie a vymýšľali senzácie. Zuzana a Róbert vyčkávali na generálneho súpera, ktorého sľubovali predložiť koaličné strany.

MOST sa rozhýbal ako prvý. Národniari len zahmlievali, predsedníctvo vytrvalo „prehováralo“ svojho predsedu. V koncovke nenašli nikoho a tvárili sa tak, akoby voľby vôbec neboli. Sociálni demokrati „lámali“ ministra zahraničných vecí, ten nelákavej ponuke odolal. Lietali mnohé mená, verejnosť bola testovaná takmer každý deň. Až, kde sa vzal, tu sa vzal objavil, sa rytier v bruselskom brnení, pán Maroš Šefčovič. Kandidatúru potvrdil 18. januára, do NR SR priniesol 47 podpisov poslancov strany SMER-SD. Vyhýbal sa akémukoľvek spájaniu so stranou, ktorej poslanci ho vyslali do volebného súboja, logo strany ste márne hľadali. Ostrieľaný rytier, ktorý dorazil z dlhoročného zahraničného ťaženia, ponúkal medzinárodnú skúsenosť, známosti mocných, znalosť zákutí svetovej politiky, dobrú angličtinu a ruštinu a okrúhle stoly. Spomínal na sivú generáciu a zlatú mládež, ponúkal zmier a spájanie. Nevedel a nechcel odpovedať na otázky, ktoré a to priznajme, sa v Bruseli neprejednávali, ale zužovali a to stále platí, časť verejnosti krajiny. Odpovedal ako kovaný diplomat, ale nestačil registrovať, že pre iné publikum. Dostával sa do pozície, ktorú nepoznal. Reagoval na témy, na ktoré v Bruseli odpovedal s ľahkosťou a úplne inak, ťažko sa mu drali z úst. Bol neprirodzený, v kŕči a podľa môjho vnímania neskutočne trpel.

Róbert Mistrík odstúpil zo súťaže 26. februára, čím naplnil svoj sľub. Debaty mu veľmi nesvedčili, predsa len sa ukázalo, že pani Čaputová je istejšia, pregnantne formuluje stanoviská, vidieť na nej skúsenosť a dlhoročné vnímanie verejného priestoru. Na vlastnej koži skúsila víťazstvá i prehry, dokázala sa poučiť, ale nič nevzdávať. Pani Čaputová má svoj príbeh a nezaváhala ani v jednom momente.

Ani na okamih som nepochyboval o jej víťazstve. Mnoho špiny a svinstva sa vyvalilo nielen na Zuzanu, ale aj na druhého kandidáta. Sociálne siete boli natlakované na prasknutie. Obaja odolávali, stálo ich to mnoho síl. Mal som pocit, že Zuzana prežívala posledné dni už len vďaka pevnej vôli a zodpovednosti za všetkých, ktorí ju podporujú.

Čo rozhodlo, čo som vnímal počas kampane? Neúspešný kandidát bol pre voličov SMERu neznámy, nie je súčasťou elity strany, nepoznali ho, zdal sa im cudzí. Neskoro vstúpil do kampane, preto nedokázal tento svoj handicap zlikvidovať. Slovensko a mohol hovoriť čo chcel, je pre neho neznáma krajina. Objavoval krajinu, rovnako ako človek, ktorý sa po mnohých rokoch vráti domov. Nešli mu formulácie, ktoré mu pripravili. Čo je však horšie, musel rozprávať úplne inak, ako je roky zvyknutý. Bolo to vidieť, zakrýval to veľmi rozpačito, vôbec sa mu to nedarilo. Nepochopil atmosféru v krajine a čo pre mnohých tieto voľby znamenajú. Rétorika skôr mobilizovala voličov súperky, ktorí neváhali docestovať na voľby aj zo zahraničia. Pred druhým kolom akoby sa poučil, ale už bolo neskoro. Môj názor? Pán Šefčovič vôbec nechcel byť prezidentom a to je potom každá kampaň bez emócie, bez nápadu a nasadenia. Zaklincoval to úplne zúfalými krokmi. Prvým bola jeho účasť na oslavách MDŽ, kde mu už neprekážalo, že sú to tradičné akcie strany SMER-SD a tým druhým bolo stretnutie s prezidentom susednej krajiny. K čomu bol tento záverečný  výlet, to by ma fakt zaujímalo. Poznáte tú rozprávku o kozliatkach a vlkovi? Vlk menil hlas, napriek tomu kozliatka neoklamal, neverili mu a do domčeka ho nepustili. Analógia? Pán Šefčovič modeloval svoju kampaň v rôznych polohách, menil ich preto, aby presvedčil, ale nebol úspešný. Kampaň tak ostrieľanej strany akou je SMER bola zbabraná od začiatku do konca. Akoby ju robili ľudia, ktorí zamrzli niekde v minulom storočí a ktorí necítia pohyby mentálneho nastavenia a hnevu voličov. Pevné voličské jadro strany sa zmenšuje a nakloniť k sebe váhavých voličov sa veľmi nepodarilo.

Ako sme volili v Bystrici? Tradične, podľa môjho vkusu, teda veľmi dobre. Už som viackrát vyvracal tvrdenie, že Bystrica nie je červená, resp. hnedá. Jasné, nejde o farbu, ide o poznanie, skúsenosť, vzdelania a úsudok. Bystričania sú zodpovední a múdri. Tipoval som odvážnejšie, očakával som väčší rozdiel, ale ani na okamih som neváhal, kto bude víťazom. Skóre nie je dôležité, aj keď som stávku nevyhral.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.