BLOG | 21.7.2018

Matúš Molitoris: Milan Rastislav Štefánik sa narodil pred 138 rokmi

V týchto dňoch si pripomíname 138 rokov od narodenia Milana Rastislava Štefánika, ktorý vzrastom nepatril medzi obrov, ale zato ho právom môžeme považovať za najväčšiu osobnosť našich moderných dejín, ktorá by smelo mohla byť námetom aj pre známe Marvelovky. 

Ak sa v skratke pozrieme na život Štefánika, možno mi dáte za pravdu, že takéto tvrdenie nie je „úplný úlet“.  Je viac ako obdivuhodné, čo tento malý muž z Košarísk dokázal. Koniec koncov ako vedec a astronóm precestoval takmer celý svet. Napriek svojmu horšiemu zdraviu vystúpil na Mt. Blanc, precestoval Strednú Áziu, podnikol niekoľko výprav do Afriky s cieľom vybudovať vlastné observatórium.

Pozoroval hviezdy na Tahiti, kde dosiahol svoje najväčšie úspechy, ktoré ocenila aj  francúzska akadémia vied. Nie všetci však vieme, že bol vyjednávačom francúzskej vlády pre vybudovanie telegrafickej siete a sústavy meteorologických staníc v Ekvádore a na Galapágoch, za čo mu bol neskôr udelený kríž Rytiera Čestnej légie. Taktiež nie každému je známy fakt, že Štefánikovi je pripisované aj autorstvo prvého Československého aktu a to vďaka jeho fotke nahej Tahiťanky, ktorého vznik sa datuje v roku 1910. A už málokto vie, že Milan Rastislav patril medzi veľkých „lámačov“ ženských sŕdc.

Samostatnou a dobre známou kapitolou sú Štefánikove úspechy v armáde a na poli diplomacie, vďaka ktorým môžeme tento rok oslavovať  100 rokov od vzniku prvého  zvrchovaného štátu Čechov a Slovákov. Toho štátu, ktorý história doteraz označuje ako ostrov slobody a demokracie v medzivojnovej strednej Európe a môže byť inšpiráciou aj v súčasnosti.

Toľko v skratke fakty, ktoré nám potvrdzujú, že Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčšie osobnosti našich moderných dejín, a teda aj oprávnenosť jeho glorifikovania v podobe pomenovania ulíc či budovania pamätníkov.

Ako je na tom Banská Bystrica?

Tak ako v iných mestách, aj v Banskej Bystrici nesie meno Štefánika ulica, konkrétne nábrežie pri Hrone. Taktiež si ho  pripomíname drobnými pamätníkmi v podobe búst, ktoré sa nachádzajú v Starej Sásovej a Rudlovej. Práve tá v Starej Sásovej patri medzi unikátne a to tým, že ako jedna z mála zobrazuje Štefánika bez pokrývky hlavy, ktorá je tak typická pre jeho súdobé zobrazenia. Tá „Rudlovská“  sa nachádza na ulici kpt. Jaroša, kde je busta spojená s pamätníkom padlým Rudlovčanom počas 1. svetovej vojny.

V minulosti sa Banskej Bystrici nachádzala aj veľká socha Milana Rastislava Štefánika, ktorú v roku 1930 pôvodne odhalili v Komárne. Poskladali sa na ňu vojaci pešieho pluku nesúceho Štefánikovo meno, avšak kvôli okupácii v roku 1938 sochu previezli do Banskej Bystrice a osadili na mohutnom podstavci pod Urpínom. Štefánik zostal na podstavci až do skončenia II. svetovej vojny, kedy ho previezli späť do Komárna a na jeho miesto sa neskôr „postavil“ známy Partizán. Bohužiaľ, od tej doby ostali v našom meste len vyššie spomenuté pamätné miesta. Je na škodu, že v krajskom meste, v  Banskej Bystrici, kde Štefánikovu tradíciu pripomínali v minulosti aj skokanské mostíky nesúce jeho meno, si takúto veľkú osobnosť nevieme doceniť dôstojným pamätníkom, či pietnym miestom aký by si jeho životný príbeh a odkaz zaslúžil. Nemusíme stavať veľké sochy, či rozširovať zástup mlčiacich búst. Možno stačí vytvoriť priestor, kde by sme vedeli spoznať osobnosť Milana Rastislava Štefánika a nenúteným spôsobom nájsť inšpiráciu, oddych a silu pre to, aby sme nehľadali nemožnosti, ale spôsoby ako veci riešiť“ … Presne v duchu jeho výroku: „Pre ľudí, pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností“.

Matúš Molitoris Autor blogu:
Geograf, historik, hudobník, športovec, poslanec mestského zastupiteľstva za Rudlovú a Sásovu, ale hlavne telom i dušou Banskobystričan.