V médiách aj v diskusiách na facebooku sa začala riešiť otázka: Kto bude stáť počas najbližších 5 rokov po boku Jána Luntera v Úrade Banskobystrického samosprávenho kraja (BBSK) v úlohe podpredsedu BBSK?

Ján Lunter svoju predstavu o obsadení postu vicežupana ozrejmil už tesne po svojej víťaznej volebnej noci a ako sám povedal, v tejto významnej pozícii by najradšej videl svojho syna Ondreja, ktorý mu viedol volebnú kampaň a bol zvolený aj ako poslanec do zastupiteľstva BBSK.

Reakcia na Lunterov postoj k pôsobeniu jeho syna Ondreja priamo na župnom úrade nenechala na seba dlho čakať, a toto Lunterovo rozhodnutie, zatiaľ predbežné a nie definitívne, bolo v médiách označené za kontroverzné, ba až zaváňajúce rodinkárstvom, ktoré bolo tak často vyčítané Lunterovmu súperovi vo voľbách Marianovi Kotlebovi.

Politický analytik Tomáš Koziak o tom povedal: „Lunter ide do veľkého rizika, ten človek (syn Ondrej) bude musieť ukázať, že na to má.“

Ešte ostrejšie sa na adresu Jána Luntera v súvislosti s možnou nomináciou jeho syna Ondreja na post podpredsedu BBSK vyjadril ďalší politický komentátor Eduard Chmelár: „Prvý krok a hneď prvá chyba. … pretože rodinkárstvo sme kritizovali na Kotlebovi ako jeden z jeho najväčších prehreškov a rodinkárstvom extrémizmus neporazíme.“

Ale najviac to Ján Lunter schytal snáď od Borisa Kollára, šéfa parlamentnej politickej strany Sme rodina, ktorý mu na svojom facebooku venoval takýto status: „Mne neprekáža, že si Lunter na župu zoberie syna (asi on mal kandidovať, lebo je šikovný), ale prekáža mi farizejstvo bojovníkov proti hnedej. Teraz na to nikto neupozorňuje. Keď tam mal rodinu Kotleba, tak nám to prekážalo, ak to robí Lunter, už to neprekáža? Prosím, kedy už začneme na Slovensku merať jedným metrom? Alebo stále tu chceme mať, že jeden môže a ďalší nie?“ Boris Kollár svoj kritický postoj k Jánovi Lunterovi ešte „zaklincoval“ fotkou Jána Luntera s takýmto komentárom: „Keď vyženieš rodinkárstvo z Bystrickej župy aj za pomoci syna, ktorého do nej dosadíš.“

K možnej nominácii Lunterovho syna Ondreja na post vicežupana sa vyjadril na svojom facebooku aj bývalý televízny zabávač a moderátor Jožo Pročko, ktorý vo volebnej kampani Jána Luntera aj verejne podporoval. Vo svojom videu na  facebooku sa Pročko takto prihovára Jánovi Lunterovi, s ktorým si tyká: „…rodinkárstvo, klientelizmus a firmy blízke županovi …toto robí aj naša vláda a Fico. Ak toto chceš urobiť, tak sklameš nielen mňa, ale aj niekoľko desiatok tisíc svojich voličov. (…) Ale keď sa to stane (syn Ondrej vicežupanom), Ján Lunter, tak sa morálne dostaneš na úroveň Fica a Kotlebu. Župan Lunter a vicežupan Lunter, čo môže byť viac? Aké rodinkárstvo?“

Ako na podobné tvrdenia reaguje Ján Lunter? Na svojom facebooku aj takto: „Osobne to naozaj nevnímam ako problém a nie je na to ani vôbec nič neštandardné. Celej veci možno iba nepomáha, že sa z toho pokúšajú vyrobiť problém niektoré médiá.“

V každej demokratickej spoločnosti by malo existovať niečo, čo sa nazýva politická kultúra, ktorá predstavuje súbor hodnôt a neformálnych etických pravidiel, dodržiavanie ktorých verejnosť očakáva nielen od politických strán, ale aj od osôb činných v politickom živote bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť.

Jedným z takýchto pravidiel je aj otázka pôsobenia blízkych rodinných príslušníkov na vysokých politických postoch, či už vo verejnej a štátnej správe alebo samospráve. Jednoducho je neprípustné, aby blízki rodinní príslušníci, v našom prípade otec a syn, spolu viedli hocijaký úrad, ministerstvo, organizáciu, atď. Jednoducho preto, že rodinkárstvo nepatrí do politickej kultúry žiadneho vyspelého demokratického štátu. Áno, Ondrej Lunter bol v slobodných a demokratických voľbách zvolený za poslanca zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja. Legitimitu jeho poslaneckého mandátu nikto nespochybňuje. Ale už vo chvíli, keď sa Ondrej Lunter rozhodol uchádzať o tento mandát, musel si byť vedomý toho, že pri obsadzovaní postov na Úrade BBSK bude práve on limitovaný svojim blízkym príbuzenským vzťahom s novozvoleným županom, v prípade, ak to bude jeho otec. Čo sa aj stalo.

Alebo inak. Predstavte si modelovú situáciu:

Ján Nosko v roku 2014 v komunálnych voľbách kandidoval za primátora. Ján Nosko má tiež syna Jána, v približne rovnakom veku ako Ondrej Lunter, ktorý je rovnako vzdelaný a ambiciózny. Ján Nosko ml. sa tiež rozhodne kandidovať po boku svojho otca do Mestského zastupiteľstva a obidvaja sú vo voľbách úspešní. Ján Nosko st. sa stane primátorom a Ján Nosko ml. mestským poslancom. Pri voľbe viceprimátora  Ján Nosko st. navrhne na túto pozíciu svojho syna… Viete, čo by nasledovalo?

Som presvedčená, že Banskobystrická alternatíva (BBA) na čele s Vladimírom Pirošíkom by ako prvá verejne kritizovala toto rozhodnutie Jána Noska a nesúhlasila by s ním.

Sama som zvedavá, aký postoj zaujme Banskobystrická alternatíva, ktorá stojí za kandidatúrou Jána Luntera na post župana k Lunterovej predstave o tom, že vicežupanom by sa mal stať práve jeho syn Ondrej…

Ale v hre o posty podpredsedov sú aj ďalšie známe bystrické mená.

Ak chcete vedieť ktoré, tak si kliknite na môj nový blog na sme.sk

Autor blogu:

Andrea Súlovcová

Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Študovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. Od roku 2003 s manželom žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne pôsobím v mimovládnom sektore, momentálne pôsobím v projekte zameranom na sociálnu oblasť. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.