Ako primátor mesta Banská Bystrica a bývalý riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou som si so znepokojením prečítal medializované informácie „ako sú celkom malé, dojčené deti v tejto nemocnici počas hospitalizácie uložené v malých železných postieľkach na izbách o rozlohe 2 x 3 metre, pričom sú odtrhnuté od matiek.“
Je smutné, keď čerstvá matka a podpredsedníčka NR SR Lucia Ďuriš Nicholsová bez toho, aby si overila skutočnú situáciu v banskobystrickej DFNsP, reaguje na sťažnosť roztrpčenej matky chorého dojčaťa otvorenými listami ministrovi zdravotníctva a predsedovi Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uvedením nepresných a zavádzajúcich tvrdení, ktoré poskytla denníku SME.
Som lekár a dôverne poznám podmienky v DFNsP a aj v pozícii štatutára mesta veľmi dobre viem, ako dlho sa s odborníkmi na správnych miestach buduje dobré meno nemocnice či mesta a ako krátko trvá jeho znehodnotenie na verejnosti. To sa stalo spolitizovaním odborného problému zverejnením neoverených informácií a poloprávd. Keďže k DFNsP, ktorá sa stala dôležitým mestotvorným prvkom s kvalitnými odborníkmi zachraňujúcimi životy malých pacientov zo širokého okolia, mám osobný vzťah, nemôžem obísť tento mediálny útok bez slov. Kladiem si otázku, ako sa po tejto medializácii budú s dôverou obracať na zdravotnícke zariadenie rodičia chorých detí?
Mrzí ma, že mnohokrát riešime a prijímame rozhodnutia od stola bez toho, aby sme poznali podstatu problému. Príkladom je aj tento prípad. Stavebno-technické riešenie väčšiny nemocníc v minulosti akosi nepočítalo s vytvorením priestorov pre sprevádzajúce osoby. Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici (DFNsP) mala v pôvodných priestoroch vyhradených pre dojčiace matky desať lôžok. Napriek maximálnej snahe, stavebno – technické riešenie nedovoľovalo v priestoroch pre dojčatá umiestniť veľké lôžko pre dojčiacu matku.
Je nevyhnutné, aby choré dojča, ktoré je veľmi zraniteľné a vyžaduje si hospitalizáciu, bolo pod neustálym dozorom ošetrujúceho personálu, ktorý zaň zodpovedá v plnom rozsahu. Keďže nám táto situácia nebola ľahostajná, počas nadstavby a rekonštrukcie DFNsP sme rozšírili počet lôžok pre sprevádzajúce osoby na 20.
Umožnili sme tým ubytovať nielen matky, ale aj otcov, prípadne príbuzných hospitalizovaného dieťaťa. Trakt pre matky prešiel rekonštrukciou a jeho kapacita je v súčasnosti 22 lôžok. Eurokomisárka Corine Cretu pri svojej návšteve DFNsP vyjadrila spokojnosť s projektom, ktorý bol realizovaný z eurofondov.
Percento ubytovaných sprevádzajúcich osôb k počtu hospitalizovaných pacientov tvorí 30 %. Okrem toho majú sprevádzajúce osoby umožnený denný pobyt, ktorý tvorí približne 20 %. Celkový percentuálny pomer predstavuje teda až 50 %.V súčasnosti pripravovaný projekt rekonštrukcie DFNsP v Banskej Bystrici počíta s novým dispozičným riešením, ktoré umožní umiestniť sprevádzajúce osoby v rámci všetkých lôžkových častí, a to aj v úseku dojčiat. Predpokladá sa navýšenie o 15 lôžok.
Uvedomujem si, že právo rodiča sprevádzať svoje dieťa a aj právo dieťaťa mať pri seba sprevádzajúcu osobu sú absolútne legitímne. Nie vždy je preto jednoduché v takýchto situáciách vysvetliť rodičom, že zdravotnícke zariadenie má v tomto smere obmedzené kapacity. V prvom rade ide vždy o choré dieťa, a veľmi ťažko je zo strany personálu nemocnice povedať rodičom „bohužiaľ, kapacity pre sprevádzajúce osoby sú vyčerpané.“ Je mi ľúto, ak sa situácia, ktorú nikto nezavinil, zneužíva a robí sa z nej politikum.
Okrem iného, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Banskej Bystrici, ako jedna z mála zdravotníckych zariadení, udržiavala od svojho vzniku vyrovnané hospodárenie a nezadlžovala sa. Vďaka a obdiv patrí práve zdravotníckeho personálu, ktorý musí v takýchto podmienkach hľadať také možnosti, aby malí pacienti nemali pocit, že sú v nemocnici.
