BLOG | 21.11.2017

Peter Rusnák: Kraje, alebo župy?

Z hľadiska známych postojov politických strán je možné konštatovať, že ani vládne strany nie sú jednotné v názoroch na územnosprávne členenie. SMER-DS zastáva názor 3 + 1, SNS to modifikovala na 4+2, MOST-HÍD podporuje župný variant. K nemu sa pridáva aj KDH a Rybníčkova iniciatíva. Za zrušenie krajov je len vznikajúca nová politická strana – Občianska demokracia SPOLU. SAS, OĽaNO – NOVA, Sme rodina  a Kotleba-ĽSNS zatiaľ nemajú jasné vyhradené svoje stanovisko k reforme verejnej správy a vznikajúce hnutie Progresívne Slovensko je za zásadnú reformu verejnej správy.

Vďaka V. Nižňanskému je najpodrobnejšie rozpracovaný župný variant. Zrušenie krajov je síce dotiahnuté až do paragrafového znenia vďaka poslancovi NR SR Beblavému a spol, ale vôbec neexistuje žiadna analýza priestorového usporiadania a dopadov tohto riešenia. Takisto nie je známa žiadna verejná štúdia, ktorá by sa zaoberala komplexným riešením verejnej správy s alternatívou s troma krajmi. Aj o alternatíve SNS je len stručná predstava poslanca NR SR A. Hrnka na jeho blogu.

Najnovšia známa analytická štúdia, ktorá sa zaoberá územnosprávnym členením, Slovensko – Kraje alebo župy je z roku 2014 a pochádza z Nižňanského Komunálneho výskumného a poradenského centra, n.o.  od autora D. Slobodu a kol.

Táto štúdia chce prispieť k diskusii o opätovnej zmene územnosprávneho usporiadania. Sám V. Nižňanský v Predslove uvádza, že im nejde o presadenie ich videnia, ale o komplexnosť posúdenia a potrebu uplatňovania princípu subsidiarity. Nuž sa teda na to pozrime.

Prvým vážnym nedostatkom štúdie je, že v nej autori porovnávajú župný variant s dvoma zlými územnosprávnymi členeniami – teda so súčasnými ôsmimi krajmi a s troma krajmi z obdobia socializmu. Porovnávajú tieto tri modely podľa šiestich kritérií:

  • rešpektovanie doterajšieho vývoja
  • väzba na prírodné pomery
  • nodalita regiónov a mestské funkčné regióny
  • rešpektovanie hierachizácie urbánnych centier krajiny a póly rastu
  • vhodnosť sústavy z pohľadu NUTS kvalifikácie
  • previazanosť regionálneho členenia a municipalizácie

Druhým vážnym nedostatkom je, že nie vždy je objektívne uskutočnený výber východísk kritérií pre hodnotenie a porovnávanie. A tak napr. v oblasti doterajšieho vývoja je ignorovaný socialistický model, ktorý fungoval desaťročia. Vo väzbe na prírodné pomery nie sú zahrnuté povodia riek, v rešpektovaní hierarchizácie urbánnych centier sa uvádza nepravdivá informácia, že na strednom Slovensku je len jedno silné regionálne centrum, kým na západe 5 a na východe 2. Veľmi skreslene a subjektívne je vysvetlená sústava NUTS klasifikácie, hlavne z hľadiska NUTS II, kde sa uvádza, že hlavným kritérium je veľkosť územia a že sa uprednostňuje umelé inštitucionálne členenie, ktoré slúži pre potreby prerozdeľovania štrukturálnych fondov. Vzápätí na to sa však uvádza, že z 254 regiónov NUTS II až 99 nespĺňa kritérium veľkosti, ale už sa neuvádza informácia, že ak sú v úrovni NUTS II samosprávne jednotky, tak sa môžu samostatne a nezávisle na krajine uchádzať o podporu z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. To je veľmi dôležitá informácia, ak chceme decentralizovať moc a zohľadňovať špecifiká regiónov. Možno ešte chýba aj informácia, že kým jednotky NUTS IV (LAU 1) a NUTS V (LAU 2) sa týkajú miestnej úrovne tak NUTS III a NUTS II tvoria regionálnu úroveň. Z tohto pohľadu je neférové hodnotenie troch krajov, ktorým akože absentuje úroveň NUTS III, ale to je preto, že tento model nie inštitucionálne rozpracovaný a autori hodnotili  vymedzené kraje z obdobia SSR. Najzávažnejšie je skreslenie hodnotenia previazanosti regionálneho členenia a municipalizácie len na základe počtu LAU1.  Autori si zvolili pre porovnávanie model malých municipalít a je jasné, že členenie na malé municipality vyhovuje župnému variantu, pričom nevyhovuje hlavne veľkým regiónom, kde by bolo správne porovnávať ich previazanosť s veľkými municipalitami. Napriek tomu má župný variant najnižší súlad hraníc žúp a hraníc nových LAU1 – municipalít.

Tretím vážnym nedostatkom je, že výber porovnávacích kritérií nie je komplexný, takže o komplexnosti posúdenia troch variant je ťažké hovoriť. Určite najzávažnejším absentujúcim kritériom je vhodnosť vo vzťahu k územnej štátnej správe. Ale pre komplexnosť i preukázanie uplatnenia subsidiárneho prístupu chýbajú ešte i ďalšie hodnotiace kritéria, napr.:

  • vzťahy a previazanosť na ostatné funkčné územia (okrem mestských regiónov),
  • vzťahy kompetencií miestnej a regionálnej samosprávy,
  • dodržanie systému „skladačky“ – z malých celkov sa skladajú väčšie
  • zriaďovacie náklady na zmenu – hlavne z hľadiska štatistiky a tvorby nových hraníc podľa LAU 1,
  • náklady na prevádzku územných celkov.

Z uvedeného stručného pohľadu na túto štúdiu je možné konštatovať, že napriek deklarovanej snahe, že nejde o presadzovanie vlastného videnia, ale o komplexnosť, môžeme konštatovať že to ostalo len v deklaratívnej rovine. Jednak si autori vybrali na porovnávanie k svojmu variantu veľmi slabých a zlých súperov a jednak použili hlavne také hodnotiace kritéria, ktoré podporujú ich videnie.

Na záver môžeme konštatovať, že každé riešenie má svoje výhody a nevýhody. U župného návrhu, okrem vysokej nákladovosti je problémom v niektorých župách i s lokalizáciou sídla. Už na prvý pohľad je viditeľná extrémna poloha centier hlavne v Nitriansko-tekovskej, Liptovsko-oravsko-turčianskej, Gemersko-malohontskej, Hornonitrianskej i ďalších. Najvýznamnejším pozitívom je však príklon k historickej identite, ktorá je silno u obyvateľov zakorenená.

 

Peter Rusnák Autor blogu:

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života – tak ako si vyberáte svoju manželku – nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život.
Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.