Spôsob urbanistického plánovania a rozvoja nášho mesta zdá sa, že dospel do kritického štádia. Už aj samotní obyvatelia pociťujú, že tvorba mestského prostredia založená na rozparcelovaní mesta pre developerov, a to častokrát v rozpore s územným plánom a na základe vynútených zmien a doplnkov, neprináša často proklamovanú zvýšenú kvalitu, nielen života obyvateľov, ale ani zvýšenú príťažlivosť a atraktivitu mesta. Dôsledkom je aj úbytok obyvateľov.
Architektúra a urbanizmus vytvárajú prostredie pre náš život. To vytvorené prostredie ovplyvňuje kvalitu nášho života, dáva nám priestor na bývanie, prácu, seberealizáciu, služby…, umocňuje nám zážitok z koncertov, divadla, filmu ale aj so športovísk a prechádzok a aj keď si to priamo neuvedomujeme, vplýva na našu kultúru správania. Dobrý urbanizmus okrem toho, nám vytvára aj pocit pekného, príťažlivého a dobre fungujúceho mesta. Máme tam dokonalý a príjemný pocit i zážitok. V takom meste je radosť žiť.
Aká je ale cesta k tvorbe mestského prostredia? Nástrojom je územný plán. On zosúlaďuje potreby obyvateľov s prírodnými a technickými podmienkami územia, zabezpečuje prevádzku a funkčnosť mesta, harmonizáciu funkcií bývania, práce, dopravy a rekreácie, dopravnú dostupnosť, štandardy vybavenosti a to v súlade s demografickou štruktúrou a vývojom obyvateľstva. Okrem toho urbanista, ako šefdirigent veľkého tímu odborníkov, musí strážiť, nielen kvalitu prevádzky a funkčnosti mesta, ale aj jeho kompozíciu a harmóniu s krajinou a prírodou.
V čom je teda problém? Problém je v tom, že ani dobrý územný plán sám od seba nedokáže zabezpečiť kvalitu mestského prostredia a aj života v ňom. Tu vstupuje do hry ďalšia, nie menej dôležitá a náročná fáza manažmentu mesta – aplikácia územného plánu do reálneho života a do investičného procesu s náročným zabezpečením financovania. Napriek tomu, že má mesto aj útvar architekta, tak ten nemá také postavenie, aby on rozhodoval o postupe a spôsobe realizácie. A v tejto oblasti ani neplatí autorský dozor, aby autor mohol dozerať na realizáciu územného plánu. Rozhodujú o tom politici – mestské zastupiteľstvo. Tak sa odborná činnosť stáva politickým procesom a rozhodnutím.
Najvážnejšie úlohy mesta v súvislosti s realizáciou územného plánu a života v meste spočívajú hlavne v doprave – zabezpečení dopravnej siete a verejnej dopravy a zabezpečení bývania a k tomu potrebného technického vybavenia a základných verejných služieb (správa územia, školstvo, sociálna starostlivosť, zdravotníctvo, šport, zeleň).
Ukazuje sa, že vďaka developerom, sa mestu darí zabezpečovať hlavne rozvoj bývania. Otvorili sa nové stavebné lokality – Pršianska terasa, Suchý vrch, Belveder, Graniar, Slnečné stráne, zahusťujú sa pôvodne obce hlavne Rakytovce a Iliaš a aj iné lokality. Celkom sa v BB za roky v BB 1991-2021 postavilo 3.634 bytov a 639 rodinných domov, ale pritom počet obyvateľov klesol o 9.000! Čo sa však očividne nedarí je dopravná sieť.. Povoľujú sa nové lokality výstavby bez kapacitnej a vhodnej dopravnej komunikácie, bez MHD, či pešieho a cyklistického prístupu. Čo sa týka verejnej dopravy, možno povedať, že jej najsilnejšou a najlepšou stránkou sú dopravné prostriedky, ale táto najdrahšia verejná doprava na Slovensku nie je schopná nahradiť osobnú automobilové dopravu. Je to zakódvané už aj v tom, že obyvatelia nových satelitov sú odkázaní len dopravu svojimi autami, lebo taký je urbanistický koncept…
Urbanistický koncept mesta je teda postavený na automobilovej doprave. Avšak mesto investične nezvláda budovanie komunikácii s rozbehnutou a naštartovanou bytovou výstavbou. To vytvára preťaženie dopravných trás, križovatiek, zápchy, stresy…. znečisťovanie ovzdušia. Banská Bystrica patrí medzi tri najznečistenejšie mestá v SR, na ktorom sa 90% podieľa v pomere 1:1 doprava a budovy…. Takýto koncept mesta je nielen zastaralý a zdraviu škodlivý, ale je aj v rozpore so súčasnými trendmi udržateľnej mobility, opatrení voči zmene klímy a znižovania energetickej náročnosti. Naše mesto akoby to nevnímalo. Dalo si síce vypracovať Plán udržateľnej mobility (PUM) a Akčný plán adaptácie a mitigácie na zmenu klímy, ale s požiadavkou, aby boli v súlade s platným územným plánom. Aká je v tom logika??? Nemali priniesť práve podnety na zmenu ÚPN?
Najzávažnejšie zásahy do urbanistického konceptu mesta sa už v súčasnosti odohrávajú. Tým, že sa už vyčerpali plochy technicky spôsobilé a územným plánom určené na bytovú výstavbu, developeri vyhľadávajú aj iné možnosti a spracovávajú na ne, s odsúhlasením mesta, podklady pre zmeny a doplnky územného plánu, ktoré mesto potom častokrát aj schváli. Niektoré sú ozaj ako päsť na oko – p. Moskovská, Uhlisko, alebo Sásová, no vrcholom necitlivosti k územnému rozvoju i histórii mesta je zámer výstavby rodinných domov na hromadnom pohrebisku v Kremničke a zámer zahradenia Tajovskej nivy výstavbou 5-7 podlažných bytových domov v areáli bývalého sadovníckeho podniku. To sú zásahy napádajúce už samotnú podstatu a identitu mesta a jeho hodnôt.
