Výmena skúsenosti, popud od členky komisie, ale hlavne snaha rýchlejšie sa posunúť ďalej v oblasti riešenia prehrievania mesta a nakladaní s dažďovými vodami, ma viedla k pozvaniu kolegov zo Zvolena na prvé spoločného zasadnutia komisii životného prostredia miest Banská Bystrica a Zvolen.

Teplo, teplejšie, horúco. Tieto slová v poslednej dobe vyslovil asi každý jeden z nás. Nečudo, vysoké teploty posledných dní dávajú zabrať. Obzvlášť situácia v mestách začína byť v dôsledku prehrievania čoraz náročnejšia. Potvrdzujú to aj výsledky projektu European Climate Assessment & Dataset, ktorý zbiera teplotné údaje z viacerých miest Európy, s cieľom zaznamenať v dlhodobom horizonte vývoj meteorologických, obzvlášť teplotných hodnôt.

Betón či asfalt v našich sídlach fungujú ako „zásobníky tepla“ – akumulované teplo sálajú aj počas noci a tým zvyšujú lokálnu teplotu. Z takýchto miest sa veľmi rýchlo odparuje akákoľvek vlaha, ktorá môže ovplyvňovať teplotu. Mestá sú prehriate,  vzduch je suchý a trpia ľudia, zvieratá a aj stromy či iná vegetácia v meste. Tieto fakty potvrdzuje aj spomínaná štúdia, na základe ktorej patril rok 2018 vo svete medzi najteplejšie. V Banskej Bystrici dokonca bol rok 2018 najteplejší od roku 1900! (https://www.europeandatajournalism.eu/eng/News/Data-news/Cities-slow-to-respond-to-challenges-posed-by-climate-change ) A vyzerá to tak, že podľa doterajších sledovaní, môže aktuálny rok zlomiť aj tento rekord.

Ako proti tomu bojovať ?

Či sa to niekomu páči, alebo nie je potrebné začať hľadať možnosti ako reagovať na tieto negatívne javy. Preto je potrebné sa inšpirovať a hľadať adaptačné opatrenia, teda tie, ktoré nám pomôžu využiť danosti prírody na zmiernenie negatívneho trendu.

Jedným z príkladov, kde je potrebné zmeniť zmýšľanie, je aj nakladanie s vodou. Inými slovami prestať odvádzať vodu z vysušených ulíc a plôch do kanalizácie, ale využiť ju priamo tam, kde spadne. Riešení môže byť niekoľko, ale zrejme najefektívnejším je budovanie dažďových záhrad. Teda vytvorenie prirodzených, alebo umelých plytkých terénnych zníženín s priepustnou pôdou, drenážou a rastlinnou výsadbou, ktorá je schopná vydržať dočasné zaplavenie. Dažďové záhrady takto zmenšujú množstvo vody, ktoré odteká z mesta kanalizáciou preč, teda pomôže aj pri prívalových dažďoch, ale zároveň filtrujú a čistia, zvyšujú biodiverzitu, zlepšujú mikroklímu v okolí a značne zatraktívňujú verejné priestory. Pekným príkladom je aj neďaleký Zvolen, kde v roku 2015 vznikla dažďová záhrada pri budove gymnázia Ľ. Štúra. Tá vodu nielen zadržiava, ale je aj atraktívnym prvkom skrášľujúcim priestor pred školou.

Práve takéto jednoduché a na prvý pohľad drobné opatrenia môžu byť účinné aj u nás, pričom na prvú lastovičku v meste ešte len čakáme. Pozitívom je, že možností pre realizáciu podobných riešení je v našom meste neúrekom. Či už sa budeme baviť o areáloch mestských škôl, mestského úradu, ale aj o priestoroch v blízkosti parkovísk či ciest priamo na sídliskách. Dôležité je však začať a poučiť sa od tých, ktorí podobné opatrenia už využívajú. Preto som ako predseda komisie životného prostredia požiadal o zvolanie spoločnej komisie Banskej Bystrice so Zvolenom, kde majú s podobnými projektami niekoľkoročné skúsenosti. Pevne verím, že sa podarí podobné aktivity naštartovať aj u nás a postupne prestaneme mrhať tým, čo nám doslovne padá na hlavu.

Matúš Molitoris

Autor blogu:

Matúš Molitoris

Geograf, historik, hudobník, športovec, poslanec mestského zastupiteľstva za Rudlovú a Sásovu, ale hlavne srdcom Banskobystričan.