Hovorí sa tomu prokrastinácia, týmto neduhom trpí takmer celá populácia Slovenska a samozrejme patrím sem aj ja. Stačí sa zastaviť na Daňovom úrade koncom marca a pacientov s touto diagnózou tam nájdete neúrekom. Prečo to píšem? Pretože som už akoby neaktuálny, ale nie je to tak… Sviatky jari a najvýznamnejší kresťanský sviatok Veľká noc bola nedávno a napriek tomu mi stále jej moderný odkaz rezonuje v hlave. Ľudové tradície, to je niečo, na čo sme pyšní a čím sa chceme odlišovať od iných národov. Mlátiť korbáčom dievčatá alebo ich oblievať ľadovou vodou a pri tom sa zabávať a popíjať pálenku, to je také večné, ako národ žijúci pod Tatrami. Dievčatá jačiace niekde pri potoku so žiarivým úsmevom sa pekne držia a oceňujú záujem junákov, údajne len preto, že tradícia velí, budeme zdravé a krásne.
Keby takto vystrájali mládenci v niektorom americkom meste, tak by to zaujalo všetky mediálne domy a úspešné advokátske kancelárie by si medlili ruky pod vidinou dobrého zárobku. A čo by na to povedali aktivisti kampane Me Too, ktorí považujú úsmev adresovaný nežnému pohlaviu za hrubý prehrešok a takýto vagabund, ktorý to takto preženie, by mal opustiť civilizovaný svet a najlepšie keby sa rovno sám ospravedlnil celého svetu. Aké jednoduché, čo poviete? My mlátime a polievame, inde sa ani usmiať nemôžu. Emócie, tradície, prirodzenosť…pojmy u nás, inde vo svete porušenie nielen etiky, ale aj zákona. Sme jednoducho iní a keďže jedna lastovička leto nerobí, tak je Radvanský jarmok už bez vareškových výpraskov.
A teraz vážne. Nie je niekde tu prapríčina toho, že násilie, lúpež a klamstvo patrí k našej spoločnosti rovnako ako národný hrdina Jánošík, v minulom storočí arizácie a komunistické represie. Nie, nechcem poučovať, ale sme minimálne iní. Mnohé naše vlastnosti, ktoré omieľame stále dookola sú mýtus, ktorý akoby pohodlne nahrádzal vlastnú reflexiu a pravdivé porovnanie s inými národmi.
Verejný priestor testuje šikovnosť pána Jána Luntera. Skončilo mu povestných 100 dní, začína neúprosný odpočet sľubov a napĺňanie nádejí tisícov jeho voličov. Opäť len konštatujem, Lunterovci plnia volebný program a možno ani nevedia, odkiaľ vietor fúka. Vo Veľkom Krtíši sa črtá investor z Nemecka, ktorý sľubuje 800 pracovných miest. Šupa, gratulujem!
Nebolo veru márne pracovať v programovom volebnom tíme Stana Mičeva. Môj nápad asi nebol zlý, keď som navrhol „dvojrýchlostný kraj“, ako systém jeho rozvoja a rozhodnutie, aby jeden zástupca predsedu bol z južnej časti kraja aj s príslušným nevyhnutným personálnym zabezpečením. Človek z tohto prostredia, ktorý pozná územie, ľudí a ich potreby a rovnako má skúsenosť zo spolupráce s maďarskými župami, taký tu je a pán Lunter ho našiel. Peter Czusz bol poslancom 16 rokov a podľa mojej mienky má predpoklady začať proces, ktorý môže byť úspešný. Nebudem tajiť, aj my sme s ním počítali. Budem to sledovať, je to podľa mňa dobré rozhodnutie, len musí mať koncovku.
Prvýkrát som zodvihol obočie a aj som sa zadivil, keď som sledoval parádičky na rokovaní zastupiteľstva BBSK s poriadkom odmeňovania. Mnou oslovení poslanci tvrdili niečo úplne iné, ako nahnevaní držitelia moci na župe. Druhý krát som zodvihol obočie, keď som uvidel rozpačité odštartovanie iniciatívy „Cesty pre Slovensko“, kde boli hlavní aktéri z našej župy a kde vyzývali ostatné samosprávne kraje, obce a mestá, aby sa pridali. Nechcú veľa, len od vlády SR 320 miliónov eur na opravu ciest 2. a 3. triedy, ktorých čerpanie povolili vláde rozdeliť na tri roky. Môj názor? Sólo akcia a bez prepojenia na ostatných, nedotiahnuté a nepremyslené. Viem, stav je neudržateľný a dlhodobo zlý, ale o tom predsa vedeli, keď putovali cestami-necestami vo volebnej kampani. Nebudem nespravodlivý, pretože je to neduh súčasnej politiky na všetkých úrovniach. Nie vytrvalo a trpezlivo rokovať a keď dôjde k dohode, tak verejne oznámiť, k čomu partneri dospeli. Opak je pravdou, rýchlo do médií a vo finále nasleduje vyzvanie, pridajte sa.
Autobusová stanica dostala včera dve odborné a vážne ocenenia v súťaži „Stavba roka 2017“, ktoré vybrali odborníci a nevznikli niekde v ankete diskutujúcich na sociálnej sieti. Teda zopakujem, odborníci a v porovnaní s inými stavbami na Slovensku. Nie, že by som bol nekritický a bezhranične z Terminálu nadšený, ale som spokojný. Dôvod? Dosť bolo za 30 rokov táranín, ktoré sme boli odsúdení počúvať. Rozostavaná stavba nebola nikdy mestským majetkom, ani umiestnenie pozemku si mesto nemohlo vyberať. Hľadať investora, ktorý by do projektu vstúpil bolo preto zložité a určite podmienené mnohými kompromismi. Nejde predsa len o ocenenie, ide hlavne o to, že jedno strašidlo už niet. Pochybovačom odkazujem len toľko, prelistujte si, prosím, zoznam sľubov a termínov rekonštrukcie Hlavnej železničnej stanice v Bratislave a zájdite si pozrieť čo uvidíte. Presne to, čo pred pár mesiacov stálo na mieste Terminálu v našom meste.
Štedrý štát odkrojil časť financií a mesto dostalo odmenu za dobre zvládnutie roku 2017, kedy bolo Európske mesto športu. Vláda nešetrila a svojím rozhodnutím nám v polovici marca nadelila 3 milióny eur. Kúzelná je skutočnosť, že prijímateľom časti tejto dotácie sa s prekvapením stalo aj Osrblie, ktoré je 40 km od Bystrice. Mesto rastie, jednoducho s tým nič neurobíme.
Je polovica apríla a pán primátor sa ešte nevyjadril, či bude pokračovať, alebo skončí svoju misiu. On mlčí, ostatní kandidáti tiež. Akoby sme v meste kopírovali podobnú situáciu a voľby hlavy štátu v budúcom roku. Pán Kiska mlčí, posúva sľubované termíny a mlčia aj relevantní kandidáti. Aj keď jeden, vo farbách Prvej stavebnej poisťovne a v parádnom kroji predvádza svoje tanečné figúry, zatiaľ viac tušíme, ako povedal. Aj podporu si hľadá, ak sa potvrdí, bude to zaujímavá dvojica.
Môj domovský portál bbonline robí senzačnú vec. Spovedá poslancov MsZ, dáva im priestor hlavne k tomu, aby sme niektorých vôbec spoznali, ale hlavne k tomu, aby povedali, čo sa im podarilo, čo ich potešilo, resp. či uvažujú o obnove svojho mandátu. Úroveň neprekvapuje, niektorí neprekročili tieň svojích parkovísk, ihrísk, ciest a chodníkov, iní premýšľali aj o aspektoch, ktoré zvyšujú kvalitu života v meste a nie sú v bežnom programe rokovaní poslancov. Z prvých desiatich si vyberám Pavla Bielika, ktorý pochopil, čo občan očakáva od poslanca a že je dobré mať otvorené oči a uši. Vyvážené, zodpovedné a reálne.
Ku koncu jedno zistenie, ktorým sa vrátim akoby na začiatok. František Mojžiš, ktorého poznáme ako majiteľa spoločnosti Drukos si svoj trest vo väzení odsedel a už je po prepustení doma. Naopak, Jozef Majský ešte nemal pojednávanie, súd ešte ani nezačal. Majský posiela súdu PN-ky tak, ako my, keď sa nám nechcelo do školy. Róbert Okoličány odsúdený na doživotie pred pád dňami Najvyšším súdom SR do väzby nenastúpil a zmizol Polícii, jej prezident naopak zostáva. Dve vzorky, dva príbehy, každý s iným výsledkom a pozadím. Jedno je isté, Fero to má už za sebou.
