Mesto má pri implementovaní územného plánu dve základné úlohy:
- Realizáciu a funkčnosť dopravnej siete vrátane verejnej dopravy
- Rozvoj bývania vrátane základných verejných služieb
Obe tieto základné úlohy mesta sú vzájomne silno prepojené. Pozrime sa najprv na dopravu. Naše mesto má územný plán postavený na automobilovej doprave. Celý dopravný koncept kladie dôraz na cestné komunikácie a na dostupnosť územia prostredníctvom hlavne individuálnej osobnej dopravy. Dokladujú toho sú aj všetky obytné satelitíky mesta, ktoré nemajú žiadne napojenie na nemotorovú dopravu a ani na verejnú dopravu (okrem Pršianskej terasy). Mesto povoľuje výstavby bytov v týchto satelitoch bez toho, žeby zabezpečilo dostatočnú kapacitu a priepustnosť dopravného napojenia. Azda takým najrukolapneším dôkazom je určite lokalita Suchý vrch.
Druhotným prejavom tejto „koncepcie“ je, že mesto je tiež preplnené osobnými autami a kľúčové dopravné uzly sú upchaté. K tomu prispieva aj vysoká dochádzka obyvateľov z blízkeho i ďalekého okolia za prácou a za službami – samozrejme individuálnou automobilovou dopravou. To prináša kolapsy v dopravných špičkách a prispieva k stresovým situáciám obyvateľov.
Ukazuje sa, že mesto investične vôbec nezvláda realizovať svoj koncept územného plánu postavenom na automobilovej doprave. Kritická situácia v meste je aj v zabezpečení statickej dopravy. Územný plán sme postavili pre automobilistov, ale riešime len cesty – aj to ich nestíhame budovať a potrebu kapacít stánia už vôbec nie sme pripravený riešiť. Je teda najvyšší čas presedlať na nový trend a budovať mesto pre ľudí a nie pre autá. Lebo pre koho mesto staviaš, tomu slúži – a keď ho nestíhaš stavať, tak zle slúži, ale nemáš iné možnosti. Mesto si však postupne začína uvedomovať svoj dlh a začína budovať cyklocesty a riešiť aj parkovaciu politiku. Nevieme sa však dočkať výsledku. Škoda, že Mesto neprinieslo žiadny progres v zabezpečení verejnej hromadnej dopravy a uspokojilo sa s ponukou zriaďovateľa MHD.
V súčasnosti sa trend udržateľnej mobility zameriava predovšetkým na obmedzovanie osobnej automobilovej dopravy a podporu nemotorovej dopravy a MHD. To sa dá dosiahnuť troma zásadnými spôsobmi.
To prvé súvisí s urbanistickou koncepciou a lokalizáciou základnej občianskej vybavenosti. Tá by mala byť v krátkej pešej (5-10 min) bezpečnej dostupnosti od miesta bydliska, aby sme nemuseli za základnými dennými službami cestovať a rozvážať deti autom po celom meste. Takto by sme zásadne znížilo zaťaženie komunikácii autami zvlášť, ak by sme do práce cestovali dostupnou MHD, alebo nemotorovou dopravou.
To druhé riešenie má tiež úzky súvis s trvale bývajúcimi obyvateľmi a tak isto sa týka urbanistickej koncepcie, ale aj riešenia dopravy. Tu by mala platiť zásada, že do takto uceleného funkčného obytného okrsku vstupuje len ten, čo tam býva, tranzitná a verejná doprava ide po obvode, autobusová zástavka je v dostupnosti cca 10 min a parkovací dom je takisto na okraji okrsku, tiež v max, 10 minútovej dochádzkovej vzdialenosti od bytu. Tu môžeme prirátať aj nevyhnutnú novú kategorizáciu a organizácie dopravnej siete, ktorá tento princíp zavedie do dopravnej obslužnosti územia.
Tretie riešenie súvisí s pasantmi. Cieľom je individuálnych návštevníkov zachytiť na záchytných parkoviskách v integrovaných dopravných uzloch – termináloch a zabezpečiť odtiaľ kvalitnú MHD. V Banskej Bystrici sa núkali možnosti vybudovať tri takéto komplexné dopravné uzly pre všetky druhy dopráv – pri hlavnej železničnej stanici pre pasantov z východu, pri železničnej stanici Kostiviarska pre prichádzajúcich zo severu a pri železničnej stanici Radvaň pre zachytenie dopravy z juhu. Výstavbou autobusovej stanice pri hlavnej železničnej stanici sme premrhali možnosť vybudovania skutočného dopravného uzla, tak isto sme to premrhali v Radvani nevhodnou zástavbou plôch pre záchytné parkovisko. Mohli by sme to nahradiť pri Iliaši, ale to by sa musel most cez Hron do Iliaša postaviť podľa územného plánu a nie tam, kde mala byť len cyklistická lávka. Už budenme len čakať, ako sa zmarí možnosť výstavby integrovaného dopravného uzla Kostiviarska…. Ostáva nám len veriť, že sa to nepodarí a že sa nájde náhradné riešenie pre východný integrovaný dopravný uzol a dobudue sa južný v Iliaši.
Bez tejto dopravnej infraštruktúry nie sme schopný v našom meste zabezpečiť udržateľnú mobilitu, zníženie emisií z dopravy, zdravé prostredie pre kvalitný život obyvateľov a ani uhlíkovú neutralitu, ku ktorej sa naša krajina zaviazala. Zatiaľ nebadať, žeby rozhodnutia mesta k tomu smerovali. Stále ostáva na koncepte budovania mesta pre autá.
