Fončorda je obytným súborom mesta budovaným po niekoľko desaťročí. Pri každej z etáp jej výstavby sa nerátalo, že by mala byť ešte aj ďalšia. Preto táto mestská časť nemá ani svoju ucelenú urbanistickú a ani dopravnú koncepciu.
Prvopočiatky výstavby siahajú do 50-tych rokov minulého storočia, keď sa postavili prvé obytné domy – pre potreby armády a blízkych kasární. Výstavba má všetky znaky architektúry socialistického realizmu, objekty sú len dvojposchodové a nevytvárajú ucelené vnútrobloky, avšak majú predpoklady na dotvorenie pre kvalitné bývanie.
Na toto územie nadväzuje výstavba rodinných domov Nové Kalište pre obyvateľov vypálenej obce a potom aj ďalšie ulice s bytovými, už panelovými domami – najskôr Švermová (s Úsvitom), potom Okružná a Mládežnícka (s Mladosťou a so školami). Až potom nasledovala výstavba na Internátnej ulici.
Najväčšie obytné súbory vyrástli až v 70-tych rokoch. Bolo to jednak územie medzi Internátnou a Triedou Hradca Králové (THK)a jednak súbor Tulská – Moskovská.
Obytný súbor medzi Internátnou a THK možno označiť za územie najvyššej kvality bývania v Banskej Bystrici. Je to jednak tým, že toto bolo jediný obytný súbor, kde sa naplno uplatnili princípy vtedy európskeho vzoru bývania z fínskej Tapioly – obytné domy v zeleni, prepojené s centrom pešími trasami. Automobilová a verejná doprava vedie po obvode súboru. Dodržaním týchto pravidiel a zásad sa podarilo architektovi Romerovi vytvoriť možno najkvalitnejšie socialistické sídlisko na Slovensku.
Pred omnoho ťažšiu úlohu bol postavený architekt Ján Podmanický, ktorý sa musel popasovať s náročným terénom v priestore Tulská-Moskovská. Zložitosť úlohy spočívala v tom, že do veľmi členitého terénu, hraničiaceho už s reálnosťou využitia musel osadiť panelové obytné domy. Pokúsil sa o organickú štruktúru, zástavby, avšak veľké objekty panelákov takúto štruktúru neumožňovali, čoho dôkazom je aj výsledok. Pozitívne však možno hodnotiť vyriešenie dopravnej obsluhy v tomto náročnom teréne a funkčné usporiadanie – rozmiestnenie vybavenosti.
Všetky hlavné časti výstavby Fončordy, teda Stará (medzi Úsvitom a Mladosťou), Horná (medzi Inernátnou a THK) a Nová (Tulská-Moskovská) majú výborne založenú vybavenosť a majú veľmi dobré predpoklady, aby sa v nich rozvíjal i komunitný princíp služieb. Nesmie však dôjsť k odpredaju škôl a materských škôlok.
Okrem nedostatku parkovacích plôch je hlavným problémom Fončordy nedobudovaný dopravný systém, absentujúca radiála a pešie prepojenie na centrum mesta. Súčasnou dopravnou štruktúrou je najviac zaťažovaná najkľudovejšia poloha starej Fončordy, kde neboli komunikácie dimenzované na tak veľkú dopravnú záťaž. Je to vlastne dôsledkom postupného aditívneho rastu Fončordy – ktorá sa vyvíjala naopak – najprv nízkopodlažná zástavba blízko k centru a na vzdialenejšej strane hustá, na dopravu náročná vysokopodlažná panelová výstavba.
