V utorok 1. mája sme si na Námestí SNP v Banskej Bystrici pripomenuli 14. výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Prinášam skrátený prepis príhovoru, ktorý som predniesol v rámci spomienkovej udalosti.
Práve dnes som sa vracal z Českej republiky, a keď som rozmýšľal čo poviem tu na tomto mieste k výročiu nášho vstupu do EÚ, uvedomil som si, že už sme prešli hranice a sme na Slovensku. Spomenul som si na nekonečné kolóny v 90. tych rokoch na hraniciach medzi Českom a Slovenskom, dokonca ešte aj v začiatkoch môjho štúdia v Brne si pamätám ako colníci kontrolovali občianske preukazy v medzinárodných autobusoch. Potom zrazu závory a colníci zmizli a teraz sa bez akýchkoľvek prekážok dostanete až k Atlantickému oceánu.
Hraničné kontroly už dnešná generácia študentov v Českej republike nezažila a sú príkladom toho ako plynutím času začneme brať niektoré veci ako samozrejmosť. Aj keď samozrejmosťou nie sú a kedykoľvek sa môžu vrátiť späť. Berieme ako samozrejmosť, že smerom na západ cestujeme bez hraničných kontrol. Berieme ako samozrejmosť spoločnú menu. Berieme ako samozrejmosť moderný vidiek Slovenska, zrekonštruované školy a námestia v obciach po celom Slovensku. Berieme ako samozrejmosť mier, ktorý tu vládne a rozvoj, z ktorého v rámci európskej spolupráce ťažíme.
Pritom to samozrejmosť nie je a všetko to mohlo byť inak. Naša krajina sa mohla vybrať inou cestou a kde takáto cesta vedie, si môžeme naživo pozrieť niekoľko kilometrov na východ, u nášho suseda na Ukrajine, prípadne v ďalších postkomunistickách krajinách v Bielorusku či v Moldavsku.
Samozrejmosťou nie je ani to, že z tejto cesty mieru a rozvoja nikdy nezídeme. Aj keď Európska únia patrí podľa prieskumov k najdôveryhodnejším inštitúciám medzi Slovákmi, neustále je terčom atakov politických lídrov. Nielen antidemokratických politických strán, ale aj tých, ktoré dúfajú, že vytváraním vonkajšieho nepriateľa z Bruselu vzbudia medzi ľuďmi strach, z ktorého budú ťažiť voličské hlasy.
Aj preto sme sa tu dnes zišli, aby sme si symbolicky pripomenuli význam tejto udalosti, vstupu Slovenska do EÚ. A že ani po 14 rokoch nepovažujeme naše členstvo za samozrejmosť. Že si uvedomujeme výhody tohto členstva, ale aj povinnosti, ktoré nám z neho vyplývajú.
Chceme zostať členmi tohto spoločenstva a uvedomujeme si, že to ako bude Európska únia v budúcnosti vyzerať záleží aj od nás. Že Európsku úniu neriadi nejaká mýtická bytosť, strašidlo Bruselo, ale sa na jej fungovaní podieľame aj my.
Uvedomujeme si, že aj Európska únia má svoje chyby, lebo je to ľudské dielo a ľudia dokonalí nie sú. Mali by sme však ako plnohodnotný a sebavedomý člen tohto spoločenstva prispievať k tomu, aby sme Európsku úniu robili lepšou a solidárnejšou.
Nemali by sme zvaľovať chyby na druhých, ale zobrať zodpovednosť do svojich rúk a ukázať sebavedomie, že aj my Slováci sme Európanmi a záleží nám na jej osude. Že sme Európanmi nielen vtedy, keď potrebujeme pomôcť, ale aj keď treba pomôcť iným. A že si uvedomujeme, že Európa nekončí na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom, ale sme pripravení pomáhať integrovať do tohto demokratického klubu ďalšie krajiny.
Zapáľme teda svetielka pre Európu a európsku spolupatričnosť. Nielen tu symbolicky, ale aj v srdciach nás Slovákoch.
