Dopravný systém mesta je pre mesto to isté, ako pre nás cievny systém. Tak ako je úlohou cievneho systému zabezpečiť prístup ku každej bunke, tak úlohou dopravy je zabezpečiť prístup ku každému domu. Tak, ako my máme na to tepny, cievy, cievky, vlásočnice, tak mesto má svoje rýchlostné, zberné, obslužné, cyklistické a pešie komunikácie. Hierarchia a funkcia cievneho i dopravného systému je veľmi príbuzná. Ak na kapacitnú trasu nadväzuje trasa s nedostatočnou kapacitou spôsobuje to jej zahltenie, upchanie a až možný následný kolaps.
Návrh dopravného systému musí byť preto veľmi premyslený a musí zohľadňovať ako funkčné usporiadanie mesta, tak aj toky prepravy a hlavne zabezpečiť funkčnosť celého mestského organizmu.

doprava_kom

Podstatný vplyv na formovanie dopravných trás má aj morfológia. V Banskej Bystrici, vzhľadom na členitý terén, je veľmi obtiažne vybudovať optimálnu dopravnú sieť. Situácia v našom meste je o to komplikovanejšia, že jeden kvadrant mesta tvorí vlastne prírodná dominanta mesta – Urpín. Sťažuje to vytvorenie optimálneho dopravného systému. Ten sa musí formovať nielen podľa obtiažnych geomorfologických podmienok, ale aj podľa založenej pôvodnej, historickej štruktúry mesta. Budovanie dopravnej siete v meste stále výrazne zaostáva za rozvojom funkčných plôch mesta. Najkľúčovejšími chýbajúcimi komunikáciami sú predovšetkým nedobudovaný vnútorný mestský okruh a radiály do centier najväčších obytných súborov Fončorda a Radvaň-Sásová, ako aj malá kapacita tajovskej radiály. To je hlavnou príčinou nekvalitnej obsluhy územia, upchávania komunikácii, čo znepríjemňuje a komplikuje život obyvateľom. Zároveň to veľmi nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu životného prostredia.
Osobitným problémom Banskej Bystrice je parkovanie a nedostatok odstavných plôch pre autá. Rast automobilizácie a zanedbanie výstavy parkovísk a garáží spôsobilo výrazný deficit parkovacích a odstavných plôch. V Banskej Bystrici chýba zhruba 9.000 stáni, najviac na sídlisku Rudlová-Sásová – cca 3.500.
Najvýraznejšie je v meste ale zanedbaná cyklistická a pešia doprava. Mesto Banská Bystrica nemá vôbec vybudované cyklotrasy a okrem pešej zóny v historickom jadre ja stav pešej dopravy priam zúfalý. Mesto Banská Bystrica je ideálnym mesto z hľadiska pešej dopravy. Dostupnosť historického centra je z každej mestskej časti cca 30 min. Avšak stav peších komunikácii je alarmujúci, podceňovaný a pre pešiaka nebezpečný, preto i málo využívaný.
Z hľadiska dopravy si pochvalu zaslúži len kvalitný strojový park Mestskej hromadnej dopravy. Negatívom je, že táto forma osobnej dopravy je veľmi málo využívaná a mesto by malo urobiť zásadné kroky k zvýšeniu príťažlivosti verejnej hromadnej dopravy, hlavne všetkých foriem nemotorovej dopravy.
Kľúčovou úlohou mesta by malo byť dobudovanie chýbajúcich komunikácii a hlavne vytvorenie novej dopravnej politiky s využitím integrovanej dopravy.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.