Chyby a omyly v urbanistickom rozvoji mesta ho poznačia na dlhé desaťročia, možno i storočie. Preto je veľmi dôležité kvalifikované odborné rozhodovanie a riadenie.  Za 30 rokov budovania slobodnej spoločnosti sme v našom meste, okrem omylov, zaznamenali aj pozitívne príklady. Neznamenali síce prielom vo zvýšení príťažlivosti mesta, ale prispeli ku skvalitneniu, skultúrneniu a skultivovaniu jeho prostredia. Niektoré z nich sa Vám pokúsim priblížiť.

1. časť – BYTOVÉ DOMY

Prvou oblasťou, ktorú poznačila sloboda v tvorbe, bola bytová výstavba. Prvým bytovým domom, ktorý ukázal, že domy môžu vyzerať aj ináč ako kasárenské paneláky, bol polyfunkčný objekt na Kukučínovej ulici v centre mesta.

Architekt (Marián Šovčík) tu ozaj v plnej miere uplatnil slobodu kreativity a vyšperkoval tento dom do detailov. Je to príklad ako sa má v centre mesta pristupovať k architektúre – má to byť originálna tvorba, pritom však rešpektujúca lokalitu. Tento dom vynikajúco reaguje na architektúru Porges Paloty, akceptuje kvalitu Špetovej vily i uličný koridor a svahovitú lokalitu.

Po revolúcii vzniká tlak i na zahusťovanie sídlisk. Aj tu architekti uplatňujú svoju tvorivosť, no nie vždy to ladí s plochou architektúrou panelákov. Oceniť možno rešpektovanie pôvodnej urbanistickej štruktúry (napr. Švermová, Zelená, Nová ul.). Za najvydarenejšie zahustenie, ako po urbanistickej, tak aj architektonickej stránke je možné považovať bytový komplex na Kijevskom námestí. Architekt tu bravúrne zvládol svahovitú lokalitu i kompozíciu diela. Je to najlepší a najvydarenejší návrh urbanistického a architektonického dotvorenia (zahustenia) panelákového sídliska.

Je ešte niekoľko menších objektov, ktoré svojim konceptom sa nesnažia vyniknúť a provokovať, ale môžeme u nich oceniť triezvy prístup k rešpektovaniu lokality. To môžeme povedať napríklad o bytovom dome na Wolkerovej ulici, alebo ukázať aj na malej dostavbe na Kalinčiakovej ulici v Radvani.

Určite by sme aj medzi množstvom rodinných domov našli architektonicky veľmi kvalitné stavebné diela. Tie môžu byť pýchou svojho majiteľa, ale pre príťažlivosť a mestotvornosť sídla nemajú podstatný význam. Nedá mi však, aby som tu neuviedol aspoň jedno unikátne dielo svojim architektonickým riešením a provokujúcim vzhľadom. Môžeme ho v kľude zaradiť medzi objekty zvyšujúce príťažlivosť mesta.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený Bystričan, ale toto mesto som si pred viac ako 45-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant a ako aktivista pre mesto a kraj. Skúsenosti s participatívneho rozvoja na vidieku sa snažím prenášať aj do mesta. Inicioval som aj farmárske trhy, ktoré spolu so SOŠ pod Bánošom organizujeme od roku 2013 2x ročne ako Otváranie a Zatváranie Banoša.