BLOG | 20.8.2013

Martin Baník: Dlžoba z inej strany

12669799AV týchto dňoch sa objavila, konečne tak ako každý rok, informácia neziskovej mimovládnej organizácie INEKO, ako sa v dlhovej službe správajú mestá na Slovensku. Banská Bystrica vychádza z týchto zistení vcelku dobre a z krajských miest priam výborne. Mohli by sme jasať a oslavovať, keby…? Áno, výška dlhu je jedným z parametrov hodnotenie “zdravia” samosprávy a preto ju tak odporúčam posudzovať. V zmysle rozpočtových pravidiel samospráv je možné realizovať ich rozvojové projekty len z kapitálových príjmov. Táto kategória príjmu vzniká buď z predaja majetku mesta, buď bankovým úverom a napokon z prebytku hospodárenia za uplynulý rok. Iná možnosť niet, preto sú mestá a obce v rozpočtovej pasci, z ktorej niet úniku. Otázkou pravdivosti (metodika) aj keď nespochybňujem prácu INEKO, je fakt, že Banská Bystrica má záťaže, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou do tohto parametra nepočítali. Ide hlavne o 10 ročný projekt rekonštrukcie komunikácií a chodníkov, ktorý mesto spláca ročne cca 800 tisíc eur. Druhou finančnou ťarchou je dlh dopravcom, ktorý vykonávajú MHD v našom meste. Tým dlhuje mesto cca 700 tisíc eur, ak už nedošlo aj tu k navýšeniu. Správa hovorí o roku 2012, vieme však už dnes, že dlh mesta bol navýšený v tomto roku o 800 tisíc eur za úhradu nového mosta do priemyselného parku. Nemám úmysel spochybniť výšku dlhovej služby mesta ani bezhlavo kritizovať. Chcel len upozorniť na skutočnosť, že nie vždy je všetko tak, ako sa píše a hovorí. Záverom jedna poznámka. Dlh mesta je nutné komparovať s tým, čo v meste čaká na rekonštrukciu, resp. čo mestu chýba k tomu, aby jeho občania mohli byť spokojní. Uvediem len jednu zásadnú informáciu, most cez Hron do Iliaša je už viac ako 10 rokov v provizóriu, ktoré zabezpečuje zapožičaná konštrukcia. Dlhová služba je legálny a nevyhnutný finančný nástroj nielen pre samosprávy, takže ak sa využíva primerane a s dlhodobým účinkom, nie je to zločin.

Martin Baník Autor blogu:
Banskobystričan.