Umlčaný novinár

Pod vianočným stromčekom sa u nás doma ako darček objavila aj kniha Umlčaní, s podtitulom Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorej autorom je investigatívny novinár Marek Vagovič a jeho kolegovia z redakcie aktuality.sk.

Takže, zatiaľ čo sa moje deti vytešovali z práve rozbalených vianočných darčekov, ja som sedela na gauči a čítala som, ako sa najatý vrah vkráda do domu vo Veľkej Mači s cieľom zavraždiť mladého novinára. Chvíľu som aj rozmýšľala, či je táto kniha zrovna vhodné čítanie na Štedrý večer, ale nakoniec som si povedala, že pred realitou a pravdou sa utiecť nedá a je pritom úplne jedno, či Vianoce sú alebo nie, a tak som pokračovala v čítaní ďalej.

Treba sa zaujímať o to, čo sa deje v našom meste, obci

V knihe som sa tiež dočítala, že v marci 2017 poskytol Ján Kuciak rozhovor jednému študentskému časopisu. Na položenú otázku: Ako sa môže bežný človek pričiniť o to, aby bolo na Slovensku menej korupcie? , odpovedal mladý investigatívny novinár takto: „Páči sa mi napríklad taký racionálny aktivizmus. Nemyslím aktivizmus typu ideme na námestie rozbíjať sochy alebo niečo podobné. Je však veľa zaujímavých iniciatív. Mnoho politikov vyrástlo zo samosprávy. To, čo im prešlo v menšej politike, budú robiť aj v tej vrcholovej. Možno teda stačí kontrolovať zákazky a činy politikov vo vašom meste. Treba sa zaujímať o svet okolo nás. Veľa starostov alebo poslancov má stále rodinné firmy, cez ktoré sa dokážu dostať k verejným peniazom. Viem, že najzaujímavejšia a najviditeľnejšia je veľká korupcia, ale aj tá sa začína niekde v najmenších častiach. Napríklad aj to, že nemáme rozšírené kvalitné a nezávislé regionálne noviny, je veľký problém. Možností je naozaj veľa.“

Jeden z odkazov, ktorý nám Ján Kuciak zanechal je teda aj ten, aby sme pozorne sledovali, čo sa deje aj na tej najnižšej, komunálnej úrovni a kontrolovali tak narábanie lokálnych politikov s verejným majetkom a verejnými zdrojmi.

Po tom, čo som minulý rok pred voľbami uverejnila blog o aktivitách podnikateľky a novozvolenej banskobystrickej mestskej poslankyne Eriky Karovej, mi napísal Gabriel Šípoš, riaditeľ Transparency International, okrem iného toto: „Vďaka za Vaše blogy, super, že sa venujete verejným veciam.“

Samozrejme, na druhej strane, nie je nič príjemné, keď na Vás potom podnikateľka a teraz už aj politička Erika Karová podá trestné oznámenie alebo keď si Vás na námestí, keď idete po dieťa do škôlky, odchytí podnikateľ a taktiež politik Igor Kašper a jeho úderka z politickej strany Sloboda a solidarita a začnú sa Vám vyhrážať trestnými oznámeniami. A to nebolo prvýkrát, čo sa mi Igor Kašper vyhrážal.

Hlavné je nedať sa odradiť takýmito incidentami.

Dôležité je si uvedomiť, že pokiaľ sa my sami nebudeme zaujímať o veci verejné a nebudeme upozorňovať na prešľapy vo sfére správy veci verejných, naša spoločnosť sa k lepšiemu nezmení.

Čo ma v novom mestskom zastupiteľstve najviac pobavilo

A teraz na veselšiu tému. Jednoznačne najviac ma v novokoncipovanom mestskom zastupiteľstve pobavila trojica poslancov: doktor Baláž, docent Klus a inžinier Kašper. Najprv som sa pousmiala nad názvom poslaneckého klubu, ktorý si trojlístok týchto poslancov po prehratých voľbách založil: Klub Banskobystrická pravica. Ale najviac ma pobavil fakt, že tento klub má síce iba troch členov, ale každý z nich má vedúcu funkciu:  jeden je predseda, dvaja sú podpredsedovia, ale pritom nemajú ani jedného radového člena. Evidentne sa v tomto klube stretli tri mužské politické egá a ani jeden z nich nechcel zostať iba radovým členom, ale každý z nich chcel mať politickú funkciu. Napadlo mi, že možno mohli potom k sebe do klubu vziať Klusovu a Kašperovu kamarátku podnikateľku Eriku Karovú, ktorá aj tak sedí na zastupiteľstve dovedna s týmto poslaneckým klubom. Ale otázne je, či by aj ona potom nechcela byť tiež podpredsedníčkou. Funkcia je funkcia. Naopak, úplne štandardne sa s trojčlennosťou vysporiadal ďalší trojčlenný klub v zastupiteľstve, kde sa dohodli na klasickej zostave: jeden predseda, jeden podpredseda a jeden radový člen. Inak aj všetky ostatné viacčlenné kluby v mestskom zastupiteľstve majú predsedu, iba jedného podpredsedu a potom radových členov.

Čo ma v novom mestskom zastupiteľstve najviac nepríjemne prekvapilo

Už počas predvolebnej kampane sa ku mne dostala informácia, že istý nemenovaný kandidát na mestského poslanca plánuje, sa aj s partnerkou presťahovať z Banskej Bystrice do Bratislavy. Ona sa dokonca ešte v priebehu predvolebnej kampane vzdala pracovného miesta na Úradu BBSK , kde dovtedy pracovala.

Naivne som si myslela, že keď dotyčný kandidát na poslanca bude vo voľbách zvolený a získa poslanecký mandát, tak na základe novovzniknutej situácie a z úcty k voličom, ktorí mu dali vo voľbách svoj hlas, si svoje rozhodnutie premyslí a zostane žiť aj naďalej v Banskej Bystrici.

Opak je však pravdou. Novozvolený mestský poslanec sa ani nie dva mesiace po komunálnych voľbách presunul aj s partnerkou do Bratislavy a na jeho profile na sociálnej sieti už figuruje informácia, že pracuje pre bratislavskú pobočku istej nadnárodnej spoločnosti. Jeho partnerka si na sociálnej sieti už uvádza ako miesto, kde žije, Bratislavu.

Čo k tomu dodať?

Samozrejme, že všetci sme slobodní ľudia a aj mestskí poslanci sa môžu sťahovať a žiť kde chcú. Zároveň si však myslím, že mestským poslancom by mal byť v prvom rade človek, ktorý reálne žije svoj každodenný život v meste, v ktorom poslancuje.

Viete, čo ma ale na celej situácii zaráža najviac?

Tento, teraz hlavne v Bratislave pôsobiaci banskobystrický mestský poslanec totiž viedol zo všetkých kandidátov na poslancov asi najintenzívnejšiu kontaktnú kampaň, t. j. vo svojom volebnom obvode chodil doslova od dverí k dverám a presviedčal ľudí, aby mu dali vo voľbách svoj hlas. Zaujímalo by ma, či im už vtedy medzi rečou spomenul, že sa po voľbách chystá opustiť Banskú Bystricu. Tento poslanec vynaložil kopec úsilia, aby získal dôveru ľudí a s ním aj mandát mestského poslanca. Jednoducho nerozumiem človeku, ktorý sa tak veľmi usiluje o získanie kresla v mestskom zastupiteľstve, a pritom už počas kampane plánuje aj so svojou partnerkou odchod z Banskej Bystrice do hlavného mesta.

Aké následky môže mať takéto správanie sa politika? Ešte viac sa prehĺbi nedôvera ľudí v politikov a v ich predvolebné sľuby. Negatívne to ovplyvní aj výkon poslaneckého mandátu. Účasť na zastupiteľstve, ktoré sa koná cca raz za dva mesiace sa dá stihnúť aj z Bratislavy, ale ako často sa dá z Bratislavy chodiť pravidelne na komisie MsZ, Občianske rady, atď. ? A v neposlednom rade to môže výrazne poškodiť dobré meno poslaneckého klubu, ktorého je tento poslanec členom.

Ale hlavne, ak v meste, v ktorom ste poslancom, reálne nežijete a väčšinu svojho času trávite v stovkách kilometrov vzdialenej lokalite, strácate s mestom ako takým kontakt a postupne prichádzate aj o schopnosť rozumieť problémom a výzvam, ktorým mesto aktuálne čelí a ktoré sa neustále menia. Jednoducho povedané: je ťažké byť dobrým poslancom v meste, v ktorom reálne nežijete svoj každodenný život.

Čo ma v novom mestskom zastupiteľstve najviac príjemne prekvapilo

Príjemne ma prekvapilo rozhodnutie primátora Jána Noska vymenovať za svojho druhého zástupcu  Milana Lichého z poslaneckého klubu Banskobystrickej alternatívy (BBA).

Milan Lichý výsledok komunálnych volieb v našom meste, deň po ich konaní – 11.novembra, okomentoval na svojom facebookovom profile aj takto: „Bude to moje siedme, a už viem, že najťažšie obdobie. V Banskej Bystrici zvíťazil Smer – má primátora a so svojimi pomocníkmi až 3/5 „ústavnú väčšinu“ v zastupiteľstve. Smer vládne v meste už tretie obdobie a rozvoj, či nerozvoj Bystrice má roky v rukách. Napriek tomu, že ľudia často šomrú na to, čo sa deje, volia tých, čo takýto stav presadili. Takže, podľa výsledkov volieb je tu potom všetko v poriadku. Čo s tým?  Budem sa snažiť v MsZ uplatniť svoj 1/31 diel na kontrole a rozhodovaní a pomôcť uplatniť 8/31 diel Banskobystrickej alternatívy v prospech obyvateľov a prostredia mesta.“

Z vyššie uvedeného facebookového vyjadrenia Milana Lichého je zrejmé, že v novembri sa mu ani len nesnívalo o tom, že v januári nastúpi na Mestský úrad, po boku Jána Noska – primátora Smeru, ako ho Lichý sám nazval,  do funkcie druhého viceprimátora.

Ján Nosko dosadením Milana Lichého do funkcie druhého viceprimátora, prejavil svoju veľkorysosť a doslova mávol rukou nad pomerne ostrou kritikou, ktorá sa mu počas volebnej kampane dostala hlavne z úst šéfa BBA Vladimíra Pirošíka. Ján Nosko blahosklonne privrel oči aj nad účasťou BBA vo volebnej koalícii na čele s Igorom Kašperom, Noskovým hlavným súperom v primátorských voľbách.

Ján Nosko prebral iniciatívu, otočil stranu a začal písať nový list v knihe vzťahov s Banskobystrickou alternatívou.

Banskobystrická alternatíva po prehratých voľbách potrebuje nutne reštart a nové impulzy k práci v mestskom zastupiteľstve. Ján Nosko vyšiel v tomto zmysle Banskobystrickej alternatíve maximálne v ústrety a je teraz hlavne na Milanovi Lichom, ako novom druhom viceprimátorovi, ako túto jedinečnú šancu vymaniť sa z pozície večných kritikov využije a premení v prospech celej BBA. Ak Milan Lichý svoju misiu na Mestskom úrade dotiahne do úspešného konca, pozitívne to ovplyvní aj ďalší politický život Banskobystrickej alternatívy.

Na druhej strane však treba pripomenúť, že Ján Nosko svojim rozhodnutím vymenovať za druhého viceprimátora Milana Lichého, preniesol časť zodpovednosti za riadenie mesta na BBA, čím preventívne a hlavne veľmi umne spacifikoval svoju prípadnú opozíciu v mestskom zastupiteľstve.

Keď v roku 2015 vymenoval Ján Nosko ako svojho druhého viceprimátora Martina Turčana, šéf BBA Vladimír Pirošík toto rozhodnutie ostro napadol a označil ho, vzhľadom na dátum vymenovania, za protizákonné.

8. novembra 2016 malo mestské zastupiteľstvo rozhodnúť o navýšení úväzku druhého viceprimátora Martina Turčana. Deň predtým som uverejnila blog, v ktorom som sa kriticky pýtala, na čo sú Banskej Bystrici dvaja viceprimátori. V deň konania zastupiteľstva bol bod programu navrhujúci zmenu úväzku druhého viceprimátora náhle stiahnutý z programu. Vladimír Pirošík mi vtedy poslal smsku, v ktorej mi oznámil, že aj môj blog ovplyvnil rozhodnutie mesta zachovať úväzok viceprimátora bezo zmeny. Prípadné navýšenie úväzku by totiž išlo ruka v ruke s  ďalším zvýšením výdavkov z rozpočtu mesta na mzdy. Pirošík mi vtedy doslova napísal, že som mestu takto ušetrila cca 10 000 eur ročne.

Tak či onak, ja osobne mám z Milana Lichého ako druhého viceprimátora mesta zatiaľ radosť a pevne dúfam, že nesklame, ani seba a ani ostatných.

Prídete?

Keďže termín prezidentských volieb sa nezadržateľne blíži, môj kamarát dostal pred Vianocami taký nezvyčajný nápad, že zorganizujeme diskusiu s Františkom Mikloškom ako kandidátom na prezidenta. Táto naša doslova, že „hurá akcia“ nabrala nakoniec celkom reálne kontúry. Včera som volala s pánom Mikloškom, aby sme doladili ešte posledné detaily ohľadom diskusie a všetko je tak už dohodnuté. Priznám sa, že som mala pred ním aj trochu trému, aj rešpekt, ale bol veľmi milý a vravel, že sa už do Banskej Bystrice teší. Ja osobne som ho naživo ešte nevidela, tak sa teším aj ja.

Takže kedy a kde sa s prezidentským kandidátom Františkom Mikloškom môžete stretnúť a opýtať sa ho, na čo budete chcieť?

V stredu, 23. januára o 19:00 hod. V Diecéznom centre Jána Pavla II. v Kapitulskej ulici č. 21 (3. poschodie).

Všetci ste tam vítaní.

Avatar

Autor blogu:

Andrea Súlovcová

Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Študovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. Od roku 2003 s manželom žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne pôsobím v mimovládnom sektore, momentálne pôsobím v projekte zameranom na sociálnu oblasť. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.