integrovaný a teritoriálny (územný) princíp riadenia rozvoja mesta?
Sme svedkami toho, že mesto za posledné roky výrazne upadá. Množia sa problémy v doprave, s bývaním, zeleňou, službami… Zhoršuje sa kvalita životného prostredia a biodiverzity. A k tomu prichádzajú nové výzvy, hlavne v súvislosti s udržateľnou mobilitou a najmä so zmenou klímy. Podľa stavu mesta a kvality života obyvateľov to vyzerá tak, že súčasný centrálny a sektorovo riadený prístup k rozvoju mesta zlyháva a už nedokáže zabezpečiť harmonický rozvoj mesta a plnohodnotný život svojich obyvateľov, ba ani zvládnutie nových trendov a výziev v rozvoji sídel.
Centrálne a sektorové riadenie
sa vyznačuje tým, že o všetkom sa rozhoduje na centrálnej úrovni a rozvoj mesta riadia jednotlivé odborné útvary mestského úradu – sektory. Všetky parametre a kapacity verejných služieb sa sledujú len na centrálnej – mestskej úrovni.
Výsledkom je (malo by byť), že máme funkčný dopravný systém a verejnú dopravu, kvalitné verejné osvetlenie a zber a triedenie komunálneho odpadu, dostatok bytov a miest v materských a základných školách, dobre zabezpečenú a kvalitnú sociálnu a zdravotnú starostlivosti, dobré možnosti kultúrneho, športového a voľnočasového vyžitia, dobrý štandard zelene a ochrany kultúrnych pamiatok…a to všetko v rámci slobodného trhu.
Ako to však vyzerá v praktickom živote bežnej rodiny? Jedno dieťa je umiestnené v škôlke na jednom konci mesta, druhé v základnej škole na inom konci mesta, rodičia pracujú každý inde, lekára má každý inde, záujmové a športové krúžky sú roztrúsené po celom meste… Máme všetky služby, čo k bežnému životu potrebujeme, ale ich rozmiestnenie je riadené centrálne a sektorovo. Jeden odbor zabezpečuje dopravu, jeden bývanie, jeden školstvo, jeden sociálne veci, jeden kultúru a šport, jeden zeleň… a každý sleduje, aby bol dostatok kapacít pre potreby obyvateľov v rámci mesta ako celku. Aby však rodina zvládla dostupnosť týchto služieb, potrebuje dve autá.
A aký to má dopad? Máme preťažené komunikácie, znečistené ovzdušie, chaotický rozvoj mesta a jeho funkčných zložiek, zhoršujúcu sa kvalitu životného prostredia i života obyvateľov a hlavne nemáme dostatok zdrojov. Tento systém riadenia rozvoja mesta je totiž investične náročný. Nielen pre obyvateľa, ale hlavne pre samosprávu. Radnica nestačí hlavne s budovaním kapacít a priepustnosťou mestských komunikácií, pri tak enormnom náraste individuálnej automobilovej dopravy. Nestačí budovať ani pešie a cyklistické koridory, zveľaďovať a rozširovať verejnú zeleň a zabezpečovať jej údržbu. Toto všetko má nepriaznivé dopady aj na zhoršujúcu sa klímu v meste a okrem toho sa vytvára i napätie v mestskom rozpočte, čo vedie k nedostatku investícii na verejné služby a k ich zdražovaniu.
Čo sú to tie nové trendy a výzvy v riadení rozvoja sídel?
Uvediem aspoň 4 kľúčové:
- Je to predovšetkým participácia a otvorené vládnutie – zapojenie širokej verejnosti a odborníkov do rozhodovania a riadenia rozvoja mesta a sprístupnenie dát.
- Integrovaný a teritoriálny prístup – namiesto centrálneho a sektorového riadenia je to prenos vhodných kompetencií na nižšie stupne miestnej samosprávy a ich realizácia na integrovanom princípe.
- Udržateľná mobilita – obmedzovanie individuálnej automobilovej dopravy a presun prepravy osôb na MHD a na nemotorovú dopravu.
- Opatrenia voči zmene klímy – znamená znižovanie klimatickej hrozby, vyplývajúce zo zvyšovania teploty, prehrievania a neočakávaných prietrží a hroziacich záplav.
Integrovaný teritoriálny prístup
Prvým krokom je identifikácia územných jednotiek, ktoré môžeme navzájom medzi sebou porovnávať a ktoré majú predpoklady na zvládnutie delimitovaných samosprávnych funkcií. Pokúsme sa ich teda identifikovať a zároveň aj uviesť príklady a možnosti ich kompetencií:
Obytný blok
Je základnou stavebnou územnou jednotkou pre komunitný rozvoj a podieľa sa riešení parkovania, umiestnení zástaviek MHD, odpadových kontajnerov, riešení a údržby peších trás, verejnej zelene, detských a športových ihrísk, zabezpečenia potrieb psíčkarov, znižovaní energetickej náročnosti budov, zachytávaní dažďovej vody a budovaní zelených striech. Komunita potrebuje priestory pre stretávanie a záujmovú činnosť obyvateľov. Jej reprezentantom je komunitná rada bloku.
Obytný okrsok
Jeho základným znakom je integrovaná základná škola a reprezentantom občianska rada, ktorá má kompetencie v oblasti komunitného rozvoja a organizovania kultúrno- spoločenských a športových podujatí pre všetky vekové a sociálne skupiny. Zabezpečuje komunitný rozvoj a v spolupráci s mestom kapacity verejných služieb pre všetky vekové a sociálne kategórie, kultúrno-spoločenské a športové aktivity pre všetky vekové a sociálne skupiny, pešie trasy a cyklochodníky, udržbu okrskovej zelene a neformálne občianske vzdelávanie.
Mestská štvrť
Každá mestská štvrť by mala mať svoj vlastný verejný park, kostol, námestie, poštu, kultúrne zariadenie. Na čele je rada mestskej štvrte a v jej kompetencii je koordinácia verejných investícií, komunitného rozvoja, kultúrnospoločenských a športových podujatí, údržba verejnej zelene a drobného mobiliáru. Zabezpečuje v spolupráci s Mestom koordináciu a lokalizáciu základných sociálnych, zdravotníckych a kultúrnych služieb (knižnica), občianskej vybavenosti – neverejné a osobné služby, stravovanie, vyššiu športovú vybavenosť – špecializované ihriská, verejné priestory a pešie trasy
Miestna časť – pôvodná obec
Na jej čele je občianska rada miestnej časti a má podobné kompetencie ako okrsková občianska rada – komunitný rozvoj, organizáciu kultúrno – spoločenských a športových podujatí pre všetky vekové a sociálne skupiny. Nemá však základnú školu a v spolupráci s radnicou zabezpečuje a koordinuje: lokalizáciu zástaviek MHD a kontajnerov na triedený odpad, pešie trasy, verejnú zeleň, detské ihriská, športové ihriská, komunitný rozvoj, verejné služby pre všetky vekové a sociálne kategórie a služby pre psíčkarov, obchodnú vybavenosť, stravovacie služby. Mesto zabezpečí pre občiansku radu priestory pre stretávanie, vzdelávanie a záujmovú činnosť komunity.
Mestský obvod
Mestská štvrť a miestne časti tvoria spolu mestský obvod. Znakom mestského obvodu je stredná škola a futbalový štadión, kde sa hrávajú majstrovské futbalové zápasy. Na čele mestského obvodu je výbor mestskej časti obvodu mesta a v jeho kompetencii je koordinácia a investície do údržby verejných komunikácií, územné plánovanie a participatívny rozpočet. Každý mestský obvod má z Mesta vyčleneného architekta pre koordináciu územného rozvoja a verejných investícií.
Výsledkom takto vymedzených územných jednotiek a ich kompetencií je, že každý obyvateľ má dostupné denné služby v pešej dochádzkovej vzdialenosti a nemusí pre ich dostupnosť používať auto. Najvýznamnejším prínosom integrovaného územného prístupu je integrovaná škola. Je nielen školu, ale aj komunitným centrom okrsku, centrom voľného času, materskou školou a ďalšími službami pre potreby obyvateľov podľa ich demografického sociálneho profilu. Je v nej aj školský lekár a zubár, knižnica a je jadrom spoločenského života komunity.
Ako to zmení praktický život bežnej rodiny? Deti chodia do školy vzdialenej max. 10 minút peši a majú v nej všetky voľnočasové a záujmové aktivity. Deti sa nemusia rozvážať po celom meste, ale naopak do školy dochádzajú učitelia zo základnej umeleckej školy a tréneri rôznych druhov športu. Rodina nemusí mať dve autá a má isté parkovacie miesto pred domom. Rodičia môžu chodiť do práce MHD, alebo na bicykli, zástavku majú 5 minút od domu. V rámci každej mestskej štvrte je poliklinika, pošta a nákupné centrum na námestí ako aj verejný mestský park a kostol. Každá mestská štvrť má kompletnú športovú vybavenosť pre všetky vekové kategórie. Toto všetko v pešej dostupnosti do 15 minút, čo umožňuje plnohodnotné využitie denného voľného času v rámci bydliska. Každý mestský obvod má strednú školu a futbalový štadión a stredisko údržby verejných priestorov a svojho prideleného architekta, pričom výbory mestskej časti obvodu rozhodujú o participatívnom rozpočte. Ostatná vyššia vybavenosť – divadlo, nemocnica, plaváreň, kúpalisko, … je v rámci mesta.
Dopadom integrovaného územného princípu riadenia rozvoja mesta je:
- Zvýšenie účasti verejnosti na participácii a priblíženie rozhodovania k miestu riešenia so zadefinovanými adresnými témami v jednotlivých úrovniach miestnej samosprávy.
- Prevzatie spoluzodpovednosti obyvateľov za rozvoj svojho územia, čo prispeje k trvalej udržateľnosti, zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu kriminality.
- Spravodlivé rozhodovanie o verejných investíciách podľa potrieb a štruktúry obyvateľov v jednotlivých úrovniach riadenia.
- Zabezpečenie rovnakého štandardu kvalitných a dostupných verejných služieb v jednotlivých častiach mesta.
- Zásadné zníženie počtu aut a zaťaženia dopravných koridorov (až o 50%) a nadväzne aj zníženie potreby nových investícií do cestnej dopravnej infraštruktúry.
- Výrazné zníženie emisií z dopravy a teda aj uhlíkovej stopy, čo značne prispeje k eliminácii negatívnych dopadov zmeny klímy.
- Podstatné zvýšenie kvality života obyvateľov a životného prostredia mesta.
Čo treba k tomu urobiť?
- V prvom rade vymedziť tieto územné jednotky a zmerať v nich štandardy vybavenosti – zadefinovať prebytky a deficity.
- Zabezpečiť spracovanie otvorených dát podľa jednotlivých úrovni samosprávy.
- Zmeniť volebné obvody podľa mestských obvodov a realizovať delimitáciu kompetencií, správy a financií pre fungovanie jednotlivých štruktúr riadenia mesta.
