Dnes oznámil pán primátor, radnica a všetky spriatelené osoby, že mesto zahájilo útok na všetky, roky rokúce opustené stánky, búdy a šiatre. Pamätám všeličo, teda aj to, ako som roky (tipujem 15 a viac) upozorňoval na fakt, že tieto miestne príšerky do mesta nepatria a slušná samospráva to dokáže hravo vyriešiť. V určitom čase si túto tému osvojil aj poslanec Paľo Katreniak, dlho však nevydržal. Útok na haraburdy v uliciach sa nevydaril. Akoby nikdy neexistovali, akoby vznikli z večera do rána, akoby nebola evidencia, akoby nemali platiť dane a iné poplatky.

Poďme trochu do histórie…počas druhého pontifikátu Jána Králika vypadla, ale úplne z verejného priestoru diskusia. Vypadla dokonca z programu rokovaní MsZ (inak, vypadla aj z rokovaní ZBBSK za panovania Milana Murgaša), nik sa nič pýtať nemohol, odpovede preto neboli. To bolo obdobie, keď

začali vznikať a prebíjať sa do verejného priestoru aktívne skupiny obyvateľov, neskôr mimovládne organizácie všetkých možných kategórií. Bol to zlatý vek angažovania občanov a žiada sa mi zdôrazniť, že bez sociálnych sietí. Plní emócií, výziev, nádejí, odhodlania…Začalo to v meste fungovať, bolo ich cítiť. Mocipáni útrpne sledovali, to tu ešte nebolo, to nepoznali. Vtedy som si povedal, čo by sa stalo, keby sa Ján Králik zmenil, keby začal počúvať vôľu občanov a komunít všetkých kategórií? Keby tak povedzme do roka a do dňa začal odkrajovať z problémov, nedostatkov a nevypočutých tém? Zobral by agendu mimovládkam, zostali by bez roboty? Ako a kde by si hľadali uplatnenie? Zrazu by zavládol mier, vzájomný rešpekt a občianska pohoda. Nikdy sa tak nestalo, žiadny primátor a bolo ich niekoľko, nebol ochotný a hlavne pripravený na skutočný, nepredstieraný dialóg. Nie jednosmerný, ale taký, kde na položenú otázku príde odpoveď a prísľub, že aj na tento problém príde riešenie, len to potrvá, povedzme pár mesiacov. Ani jeden to nepochopil.

A napokon, vždy prišiel okamih, keď nastal zlom. Že kedy? Častokrát pred voľbami, keď začínalo tiecť do topánok a keď bola pamäť počítača niekde v kancelárii plná na prasknutie. Keď netieklo len do topánok, ale vody bolo všade po kolená. Prečo na to spomínam? Mám taký, osobnými skúsenosťami  získaný pocit, že tento okamih sa objavil a to teraz na našej radnici. Ideme kántriť haraburdy, občania jasajte. Nie riešiť a razantne plážové kúpalisko, kolabujúcu dopravu, padajúce mosty, ZARES bez strechy, rozpadnuté chodníky, kanalizáciu v Sásovej, námestie Slobody, krkolomný Hušták, okná na ZUŠ Jána Cikkera, Dom kultúry, Národný dom, miestny park, amfiteáter, fontány, Strieborné námestie…ideme s víťazným pokrikom búrať relikvie socializmu. Tu a teraz. Perle na Hrone sa navráti lesk, už to bude tak ako má…

V roku 2018 sa rozhodol kandidovať na primátora Igor Kašper. Jedna z priorít, ktorú ponúkal bolo, že zlikviduje bilbordy v meste. Áno, je ich veľa, odpovedám na jeho otázku. Zamestnanci MsÚ ich niekedy pred 20 rokmi spočítali. Bolo ich a to si pamätám, lebo ma to ohúrilo viac ako 2500. Dopĺňam svoju odpoveď, bude fajn, keď to sľúbiš, ale táto téma ti voľby nevyhrá. Takže, čo bude s ohyzdnými a prekážajúcimi billboardami v našom meste? Ľahučká téma vo Vysokých Tatrách, tam sa do toho pustili. A čo my, ešte je do volieb cca 15 mesiacov.

Pozn. Pán primátor, búdky, ktoré sú na foto sú už preč, riešiť ich netreba.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.