ČO S MOBILITOU PO BYSTRICKY?

Na začiatok – som autíčkár, milujem autá, stroje, autobusy, ale…

Každým rokom sa nám rozrastá počet áut v celom meste aj mimo mesta, ktoré sem dochádzajú. Natláča sa preto otázka, čo s tým? S vlastníctvom vozidla ide ruka v ruke zodpovednosť za jeho umiestnenie. V Tokiu nemôžeš parkovať auto na ulici, pretože verejný priestor je cenný. Auto si môžeš kúpiť, až keď máš doklad od parkovacieho miesta na vlastnom pozemku alebo potvrdenie o mieste v parkovacom dome. Auto je vlastne najlacnejšia položka. Budovanie parkovísk za verejné zdroje je nespravodlivé voči majiteľom rodinných domov (ktorí majú povinnosť parkovacie miesta vybudovať), či voči ľuďom ktorí autá nevlastnia (aj takí existujú). Osobne vlastním niekoľko áut, ale okrem jedného pred bytom (kde bývam), všetky stoja na súkromnom pozemku mimo obytnej zóny.

Aj keď sa budú ľudia búriť, mesto Banská Bystrica nemá povinnosť budovať parkovacie miesta. Pri budovaní mesta sa počítalo so zastaranými predstavami o počte áut, no za desaťročia sa voleným manažérom vo vedení mesta nepodarilo reagovať na trendy v rozvíjajúcej sa doprave. Aj vďaka tomu narástol počet áut do neúnosného stavu. Roky je tento problém ignorovaný, a i keď stále počúvame o riešeniach, dodnes žiadne ucelené riešenie neuzrelo svetlo sveta.

Aj keď manažeri mesta majú napriek tomu páky, ako celú situáciu zlepšiť či režírovať, vstupuje do problému aj oblasť mobility, na tú ma vplyv hlavne:

urbanistické plánovanie – tu môžeme konštatovať, že väčšina aktuálnych developerských zámerov dostatočne nerieši dopravnú situáciu. Nové cesty nespĺňajú technické podmienky pre MHD, a teda každý projekt počíta len s novými autami. Dodnes som nevidel, že by niektorý projekt počítal s parkoviskom/otočiskom alebo aspoň zastávkou pre MHD.

kvalitná MHD – za nefunkčnosť MHD nemôže dopravca, ten robí len to, čo mu nami volení manažéri mesta dovolia a čo od neho požadujú. Bohužial MHD v Banskej Bystrici nereflektuje potreby obyvateľov ani návštevníkov mesta. Typy lístkov a spôsob spoplatnenia, pri ktorom cestujúci dopláca na to, že autobus nejde priamo, ale musí prestupovať, je zastaralý. Tak isto nevychádzajú pri lístkoch zo štatistík, ale z akejsi intuície. Integrácia MHD do Google máp tiež chýba. Každý cestujúci, ktorého prilákame do fungujúcej MHD je výhra, lebo tým odľahčí presýtenú dopravu, čo však u nás bohužiaľ, nikoho nezaujíma.

budovanie cyklotrás – tu nás dobieha desaťročný investičný dlh. Najlepšie to vystihuje nový most „tobogán“ ponad rýchlostnú cestu, ktorý ide momentálne „od nikiaľ nikam“ (časom sa to napojí niekam…).

dobudovanie peších koridorov – ide o bezpečný koridor pre peších z jednej časti mesta do druhej bez toho, aby cestujúcich ohrozovali autá a autám zavadzali peší, ako napríklad pri OC POINT. V našom meste sme žiaľ, takúto snahu od vedenia mesta zatiaľ nezaznamenali.

Akýkoľvek rozvoj, či poriadok mesta ovplyvňuje parkovacia politika.

Jednoducho, ak chceme mať poriadok a koordinovaný rozvoj mesta, treba upratať autá. To bohužial bez záujmu mestkých manažérov nejde. Citujem Juraja Droppu: „A mimochodom, vo volebnej kampani bola ohlasovaná nová parkovacia politika. Ani v druhom roku volebného obdobia som v rozpočte na tento účel nenašiel vyčlenené ani jedno euro. Ale možno predkladateľovi krivdím a dokáže zaviesť novú parkovaciu politiku s nulovými nákladmi.“

Len minimum životne dôležitých tém dokážu občanmi volení mestskí manažéri dotiahnuť do konca. Je to ťažké, keď manažérom chýba reálna manažérska skúsenosť z prostredia mimo samosprávy. Celý rok 2023 rezonovala prioritná téma života mesta – chýbajúca parkovacia politika. Od januára minulého roku sa na mestskom úrade pracuje na parkovacej politike. Dokonca bola zriadená pracovná skupina. Najprv tajne, neskôr sme spoznali aj jej zloženie. Šiesti úradníci a dvaja externisti. Žiaden s osobnými skúsenosťami z iných miest, kde to už funguje. Výsledok práce rovnako nejasný aj po roku, ktorý sa dá prirovnať k Columbovej žene: všetci o nej počuli, ale nikto ju nevidel. Všetko sa prekladá, je ticho. Nikto nič nekontroluje, ľudia nevedia čo ich čaká a už vyberajú dodávateľa systému. Sami sa hrajú na svojom piesočku. Chcem upozorniť kompetentných, že idú siahnuť na dve veľmi dôležité veci pre bežného obyvateľa mesta: na jeho auto a na jeho peniaze. Ak si myslia, že ľudia zoberú za svoju parkovaciu politiku, ktorá sa vytvára za ich chrbtami, tak sa veľmi mýlia a tentoraz im to asi tak ľahko neprejde. Lebo zas je to rozhodovanie o nás bez nás, s tým, že nás vedenie mesta postaví pred hotovú vec, bez akejkoľvek participácie, napriek „otvorenému vládnutiu“, ktorým sa hrdí.

Osobne som presvedčený, že regulácia parkovania mestu Banská Bystrica pomôže. V prípade dobre nastavenej regulácie urobí z Banskej Bystrice lepšie miesto pre život s rovnakou šancou zaparkovať pre všetkých. Zavedenie poriadku v uliciach posunie našu spoločnosť kultúrne o level vyššie. Na konkrétne podrobnosti návrhu regulácie parkovania si musíme, ako pri všetkom, počkať a mám dosť pochybností, či to bude pre väčšinu prijateľný návrh. Existuje množstvo miest na Slovensku aj vo svete, odkiaľ si manažéri nášho mesta môžu zobrať príklad, bohužiaľ, dnes podrobnosti nevie nik mimo odbornú skupinu.

Realita v posledných rokoch ukazuje, že mesto jednoducho nedokáže poňať také obrovské množstvo áut. Nebolo v minulosti tak stavané a desiatky rokov manažéri mesta neurobili nič, čo by tento stav zlepšilo. Ďalšie autá prichádzajú z okolia k univerzitám, či zdravotníckym zariadeniam. Povedzte mi, z ktorej novej časti mesta Banská Bystrica, ktorá vznikla za posledných 10 rokov sa dokážete pohodlne dostať do mesta pomocou MHD? A tak celkový počet áut stále narastá, čo dom, to 2 nové autá, ktoré každý deň jazdia po Banskej Bystrici.

Verejné priestory sa salámovou metódou menia na parkoviská, kde sa auto zmestí, ulice to transformuje na rušné dopravné tepny. To, v akom prostredí žijeme, nás ovplyvňuje viac, ako si mnohí pripúšťame. Hluk a toxický vzduch ovplyvňujú zdravie všetkých obyvateľov. Slovensko je jednou z krajín EÚ s najznečistenejším ovzduším, pričom zo slovenských miest je na tom Banská Bystrica zle (najhoršie je centrum). Zabraté chodníky a znehodnotené verejné priestory zase ovplyvňujú to, ako sa cítime a ako sa k sebe správame. Vodiči parkujú kde sa dá, často prekračujú hranice zákona. Nedodržiava sa minimálny priestor na prejazd, autá sú natlačené jedno na druhom. Jeden z príkladov z poslednej doby: na sídlisku Sásová má obchod Billa zo zadnej časti vjazd pre zásobovanie. Je tam zákaz vjazdu. Šoféri ho v nočných hodinách zvykli porušovať a parkovali tam od večera do rána a odišli skôr, ako prišlo zásobovanie alebo mestská polícia. Bohužiaľ v poslednom čase tam parkovali viac a viac na hulváta a zásobovanie malo problém. Osadenie značiek nepomohlo, až prišla na rad reťaz cez cestu. Ďalším problémom, nad ktorým sa nik nezamýšľa je, že keby náhodou horelo, vo veľa prípadoch sa k panelákom hasičská technika pre parkovacie autá nedostane.

Vrátim sa ešte k zaparkovaným autám. Pešia priechodnosť je kľúčová pre ľudí idúcich napríklad na MHD, s kočíkmi, či ľudí s inými ťažkosťami pri pohybe. Vozidlá MHD sú často blokované vodičmi áut a stoja s nimi v rovnakých zápchach. Jednoducho, ak tento trend nezmeníme, Banská Bystrica skončí ako nehostinná, hlučná, zdraviu škodlivá a zapchatá autami.

Regulácia parkovania vychádza z pohľadu, že nemáme úzke cesty a málo parkovacích miest, naopak, je tu príliš veľa áut a príliš málo MHD a iných foriem dopravy (peší, cyklisti, zdieľaná ekonomika atď). Na to sa v posledných rokoch zabúdalo. Napr. preferencia MHD pri dopravných obmedzeniach. Regulácia nie je cieľom, ale iba prostriedkom k tomu, aby ľudia autá ľahšie zaparkovali doma a aby boli motivovaní auto doma aj nechať. Áno, budeme musieť čiastočne zmeniť naše návyky. Áno, budú ľudia, ktorých sa to dotkne viac, ako iných. Výsledný efekt však bude v prospech všetkých, aj motoristov, ktorí používanie auta skutočne potrebujú. Samozrejme, ruka v ruke s postupnou reguláciou parkovania musia ísť aj ďalšie opatrenia, ktoré budú ľuďom ponúkať iné možnosti mobility: kvalitnú MHD, preferenciu MHD v križovatkách, električkové a trolejbusové trate, cyklotrasy, rekonštrukcie chodníkov a verejných priestranstiev, záchytné parkoviská, parkovacie domy atď. V tom všetkom naše mesto roky zlyháva.

Podľa skúseností zo zahraničia je regulácia bezplatného parkovania jedným z najlepších nástrojov na obmedzenie dopytu po individuálnej automobilovej doprave. Zmena nášho myslenia a návykov potrvá roky, no prejaví sa menším počtom áut v uliciach, menším počtom kolón, kvalitnejšími verejnými priestormi a vytvorením väčšieho priestoru pre udržateľné formy mobility. Lebo, povedzme si otvorene, mobilita tak ako je nastavená je dnes neudržateľná a doplácame na to všetci.

Naše mesto je spádové, čo sa týka napríklad zdravotníckych zariadení a školstva. Ukážkovým príkladom toxicity témy parkovania bola absurdná situácia na zasadnutí mestského zastupiteľstva, kde sa pri predstavení nadregionálneho projektu – výstavby novej nemocnice, reč zvrtla na parkovanie. Je jasné, že mnoho opatrení bude záležať od iných dotknutých subjektov, nemocnica má ako inštitúcia obmedzené možností, tam bude záležať aj na meste, na VUCke aj na SAD-ke…

Jeden príklad do začiatku, parkovisko „Mičinská“:

Ja osobne mám jeden návrh do debaty, možné riešenie dvoch problémov naraz. Od minulého roku sa nesmie stáť na chodníkoch, a na tráve už omnoho dlhšie. V našom meste sa už nejaký ten čas hovorí o zavedení parkovacej politiky. A nielen pri Rooseveltovej nemocnici musíte mať veľké štastie aby ste zaparkovali.

Dostali sme plno vízií a sľubov, že sa raz dožijeme parkovacieho domu… a možno raz sa to aj stane. Realita je však smutná a zhoršuje sa každý mesiac. Niekedy sa stane, že nenájdete voľné miesto nikde až po hlavnú križovatku. Do toho sa pridáva pripravovaná parkovacia politika v meste a preto ma pri každodennom pohľade na trmácajúcich sa ľudí popri zaparkovaných autách kade tade, kde sa dá a aj nedá, napadlo riešenie… Miesta je stále málo a toto riešenie môže pomôcť nemocnici, jej prestavbe aj mestu a jeho centru s parkovaním.

Toto riešenie je v prestavbe neoficiálneho parkoviska na Mičinskej ceste, v časti Uhlisko na platené a z časti zabezpečené parkovisko. Prepojenie tohto parkoviska a nemocnine pomocou pravidelnej linky MHD s nízkopodlažným autobusom, ktorý by bol pre cestujúcich s platným parkovacím lístkom, zadarmo alebo v zľave.

PREČO?

  1. Neustála potreba parkovacej kapacity.
  2. Parkovisko už existuje, treba ho len opraviť a prestavať  (nezničí sa ďaľšia zeleň).
  3. Parkovisko je blízko centra, autobusovej a železničnej stanice.
  4. Prepojenie linkou MHD by obslúžilo aj centrum.
  5. Možnosť postupnej realizácie projektu.
  6. Počas prestavby nemocnice budeme potrebovať obrovské náhradné priestory pre vozidlá. Keďže areál bude zablokovaný stavebnou technikou a materiálom.

RIEŠENIE?

1. Vybudovanie plateného, čiastočne zabezpečeného parkoviska v časti Uhlisko pri Mičinskej ceste.

S prichádzajúcou parkovacou politikou by naše mesto potrebovalo väčšie parkovisko so zabezpečeným vstupom, kamerami a oplotením, aby mali ľudia komfort a auto v bezpečí, aj keď ho neparkujú rovno pod oknami. Poplatok za parkovisko by mal byť nízky, aby ľudí motivoval a nevyvolával v nich pocit, že ide len o vyberanie peňazí.

koncepcia parkoviska P+R

2. Prepojenie parkoviska s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica pomocou rýchlej linky MHD.

Na prvý pohľad sa to nezdá, ale umiestnenie parkoviska je v ideálnej vzdialenosti, keď zoberieme do úvahy pridružené faktory. Momentálne trvá cesta autom približne 10 minút. Čo by pre autobus so zastávkami trvalo dlhšie. Počítajme s približným časom 15 minút. Všetci dobre vieme, že ráno bývajú zápchy na kruhovom objazde na Tajovského ulici (pri Lidl). Tieto problémy sa z časti dajú vyriešiť relatívne jednoducho zmenou jedného pruhu na ulici Švermova hore kopcom na BUS-pruh.

Spomalenie popri Hrone by mali zas vyriešiť inteligentné semafory, ktoré majú vraj časom dávať prednosť autobusom MHD.

Tieto faktory pomáhajú s dodržaním času jazdy cca 15 minút v každých podmienkach a ich implementácia nie je náročná. Vďaka tomu môže na začiatku jazdiť jeden autobus v špičke každú pol hodinu. Teda napríklad z parkoviska o 7:00, 7:30, 8:00 atď… a späť od nemocnice o 7:15, 7:45, 8:15 atď. Alebo dva autobusy oproti sebe každých 20 minút. Hlavné je ľahké zapamätanie časov. Cestujúci, ktorí by nastúpili na parkovisku, by mali zvýhodnenú cenu cestovného.

VÝHODY?

  1. Skutočné parkovisko na úrovni aj pre zimný štadión pri veľkých akciách.
  2. Rozšírenie parkovacej kapacity v centre aj pri nemocnici.
  3. Rýchla implementácia s postupným rozširovaním podľa potreby.
  4. Nie je potrebné zastavať nové plochy.
  5. Tlak na súkromných developerov aby parkovací dom pri nemocnici nebol predražený, lebo bude možná alternatíva.
  6. Pri dlhodobom pobyte v nemocnici by ľudia, ktorí nemajú možnosť nechať auto doma, mali miesto, kde ho môžu bezpečne odparkovať. (oplotené parkovisko s kamerami).
  7. Možnosť prepojenia parkoviska aj s inými problematickými časťami, alebo počas veľkých akcií pomocou malých autobusov.
  8. Parkovisko je blízko autobusovej a železničnej stanice.
  9. Nízke počiatočné náklady. Parkovisko existuje, stačí dobudovať a upraviť infraštruktúru.
  10. V prípade lepšieho projektu je zrušenie parkoviska cenovo nenáročné.

Je to ako náhradné riešenie za záchytné parkovisko, ktoré malo byť pri „termináli“. Podobné parkoviská by mohli vzniknúť aj v iných častiach mesta, napríklad v Radvani pri železničnej stanici, čím by sa ešte viac odbremenila doprava. Mohol by tam zachádzať trolejbus č. 5.

Budem rád ak sa zapojíte do diskusie k tomuto príkladu riešenia parkovania.


Tento blog nie je kritikou mesta ako takého, ani zamestnancov mesta a mestského úradu – tí si robia svoju prácu. Jediná kritika, ktorá tu odznela, je voči voleným manažérom mesta, ktorí nedokážu za tie roky vo funkciách realizovať projekty odborne, časovo ani personálne. Máme všetko rozpracované, ale za desať rokov nič dokončené. Návrhy, ktoré ostanú len na papieri, nikdy nič neriešia.

PS: fotky a koláž spravil kamarát, tak použijem riešenie pána T: zdroj foto: ilustračné

Autor blogu:

Peter Jombík