Keď sme sa v roku 1965 presťahovali na Fončordu, tak som smútil, ani slzy nechýbali. Z Fortničky, kde mi zostal kopec kamarátov, spomienky na potulky parkom, Urpínom, Štiavničkami, Graniarom…, na záhrady kde rástli tak výborné jakubky a pri parku skvelé orechy. Išli sme, teda podľa rodičov, 
konečne do bytu, kde tečie teplá voda a v izbách je teplo. Prišli noví spolužiaci, vymenil som známe a obľúbené miesta niekde pod kopcom (vtedy mi to pripadalo veľmi ďaleko) za miesta plné žeriavov, panelov a stavbárov, ktorých vozili z južných okresov kraja. Úplne iný svet. Postupne som objavoval Malachovské skalky, Motyčinu a lúky, kde ešte fungovali gazdovia a salaše, presne tam, kde dnes stojí „ruská“ štvrť (Tulská, Moskovská, Oremburská). Na autobus sme často poriadne zablatení chodili až na Nové Kalište, do obchodu k Úsvitu. Domy pribúdali, cesty a chodníky meškali, blato a kaluže boli našimi nežiaducimi spoločníkmi a to veľa rokov. Prvý obchod s potravinami v byte na Mládežníckej ulici, neskôr prvá mliekáreň tam, kde dnes funguje penzión Maják. Neskôr vyrástli prvé „dočasné“ drevené búdy, kde predávali potraviny, kapustu, zemiaky a niekedy aj kubánske pomaranče. Medzi Radvaňou, Skubínom a Podlavicami, na kopcoch neúrodnej zeminy pod Suchým Vrchom sa rodilo sídlisko.
Fončorda má takmer 20000 obyvateľov, čo je štvrtina občanov celého mesta. Je to viac, ako majú niektoré okresné mesta. Aglomerácia, ktorá podobne ako iné sídliská v krajine vznikala s jediným zámerom, aby ľudia mali kde bývať. Bytové domy pribúdali, občianska vybavenosť krívala na obidve nohy. Ako sme na tom dnes?
Máloktoré okresné, ale i krajské mesto má na svojom území sídlo dvoch úradov ústrednej štátnej správy. Úrad priemyselného vlastníctva (bývalá budova Stavoindustria) a Finančné riaditeľstvo (bývalá budova GR SLOVCEPA), 
k tomu Výskumný ústav lúk a pasienkov a Polícia so svojím okresným riaditeľstvom a obvodným oddelením. Sme dobre vybavení základnými a materskými školami. Po stavbároch tu zostali slobodárne a ubytovne, tie sa premenili na internáty pre stredné školy. Jeden na dobre známy penzión Jeseň. Po Novembri pribudla rímskokatolícka farnosť sv. Michala archanjela s kostolom, ktorý slúži veriacim od roku 2002.
Infraštruktúra pomaly mení svoje parametre, kotolne na uhlie zmenili využitie a slúžia rôznym účelom. V niektorých sú obchody, služby, byty, iné sú prázdne, niektoré využívajú bezdomovci. 
Vykurovanie z veľkej väčšiny zabezpečuje spoločnosť STEFE SK. Postupne sa po 40 rokoch obnovujú chodníky a komunikácie, kde tu sa objavujú záhradné lavičky a smetné koše. Pribúdajú parkoviská, stále ich však nie je dosť. 
Staré železné detské ihriská sú nahradené modernými a teda aj bezpečnými zariadeniami. Obnovuje sa obchodná sieť, reštaurácií je poskromne, kaviarní tiež. Mestská knižnica sa uchýlila do objektu domu dôchodcov na Jilemnického ulici. Funguje a to vďaka aktívnym dobrovoľníkom komunitné centrum. 
Zeleň má tiež iné parametre, ako bolo pred mnohými rokmi. Je čoraz viac udržovaných trávnatých plôch, aj dreviny pribudli. Lokalita rámcovaná ulicami Mládežnícka, Družby a Okružná je z hľadiska hmoty na tom najlepšie. Problém posledných rokov je v tom, že mnohé dreviny sú choré, staré a s výškou, ktorá vytvára nebezpečný a škodlivý efekt. Verejná doprava autobusmi a trolejbusmi je rovnaká ako v celom meste, nechýbajú kryté zastávky.
Predpokladám, že som na niečo zabudol, ale aj tak je výpočet toho, čo máme a čo považujeme za prirodzené takmer úplný. Posledné 4 roky prešlo aj naše územie rozsiahlou zmenou, bola to obnova, ktorá za posledných 29 rokov nemá porovnanie. Opravili sa lokality, ktoré boli dlhé roky zanedbané. Obnovili sa školy a škôlky, konečne cítiť, že radnica sa stará a nie je jej to jedno. To, čo pred rokmi nebolo vôbec možné, kedy požiadavky končili v šuplíkoch a koši, kedy sa ani nehľadali výhovorky a nerozprávali sľuby… chcem veriť, že takéto spravovanie mesta je navždy za nami. Mesto je úplne v inej kondícii, mesto je z najhoršieho vonku.
Zajtra (11.9.2018) je termín k predloženiu kandidátok poslancov a primátora. Od polnoci bude jasné, kto sa bude usilovať zaujať našu pozornosť a komu dáme svoj hlas. Máme k dispozícii sedem krúžkov, teda sedem ľudí, ktorých podporíme. Budú tam aj tí, čo chcú v poslaneckej práci pokračovať, sú tam prirodzene aj tí, ktorí vstupujú do ringu prvý raz. Nie, nechcem ukazovať prstom, kto je tým pravým a kto by to mal byť. Každý z nás máme skúsenosť, niekto takú maličkú, niekto väčšiu.
Fončorda s veľkosťou okresného mesta by rozhodne mala mať ambíciu skvalitniť život svojich občanov. Nemalo by byť pravidlom, že keď chceme prácu, zdravotné ošetrenie, kultúru, šport, oddych, nákupy, zábavu…, tak musíme cestovať do centra. 
Mali by sme vyžadovať, aby sa postupne zrodilo na Fončorde námestie, pretože to Kyjevské je námestím len podľa názvu. Zdobí ho veľké parkovisko, pár bezdomovcov, ktorí sa váľajú na tržnici, rozbité a špinavé schody a ako čerešnička na torte v strede tróni herňa. Oslavy Mikuláša sa potupne odohrávajú v tomto čudesnom prostredí, čo naozaj nie je slušné a ani dôstojné. Kvetinová výzdoba, pokojné sedenia na lavičkách, bezpečný a vľúdny priestor, to nám veľmi chýba, to potrebujeme. Ľudia z Fončordy, hlavne tí, ktorí tu zostarli a pamätajú jej začiatky by si rozhodne zaslúžili viac. Nie, nechcem vymýšľať, toto by malo byť v réžii odborníkov a pod dohľadom poslancov.
Dovoľujem si vyzvať všetkých tých, ktorí berú kandidatúru vážne a majú chuť a odhodlanie na Fončorde niečo zmeniť, aby boli konkrétni. Aby ponúkli riešenia a vízie, aby popremýšľali, čo nás postupne posunie minimálne k úrovni a vybavenosti okresných miest. Ako si predstavujú súčinnosť s občanmi a s občianskou radou, ktorá je v samosprávnej hierarchii prvým legitímnym útvarom. My tu žijeme, denne sa stretávame, vieme zabojovať a máme odhodlanie, ale bez poslancov samosprávy to jednoducho nepôjde. Prekvapte, nemíňajte peniaze na bilboardy a letáky, ktoré aj tak nikto nečíta. Poďte medzi ľudí a ponúkajte riešenia a načúvajte reakciám vašich susedov. Verte, že to oceníme a budeme postupovať spoločne.
