Banskobystrický novinár vyrazil na cestu zo stredu Európy k jej najvzdialenejším okrajom. Počas 20-tisíc kilometrov dlhej jazdy na svojom motocykli plánuje prejsť všetkými štyrmi krajnými bodmi európskej pevniny.
Fotoreportér a videoreportér Dušan Hein sa v nedeľu vydal na ojedinelú reportážnu a dokumentaristickú cestu. Sám na svojej osemnásťročnej motorke sa chce postupne dostať k hraniciam európskej pevniny na východe, severe, západe a juhu. Motocyklové putovanie k okrajom druhého najmenšieho svetadielu sveta by sa malo začať aj skončiť v Kremnických vrchoch. Plánovaná trasa má viac ako 20 tisíc kilometrov a vedie cez osemnásť krajín – okrem Slovenska prejde Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Ruskom, Nórskom, Fínskom, Švédskom, Dánskom, Nemeckom, Holandskom, Belgickom, Francúzskom, Portugalskom, Španielskom, Talianskom, Švajčiarskom a Rakúskom.
Odštartoval v symbolickom strede Európy pri obci Kremnické Bane, odkiaľ cez Poľsko a Pobaltie zamieri do Ruska. Tam, na jednom z vrcholov Polárneho Uralu, leží najvýchodnejšie miesto Európy. Po jeho dosiahnutí sa obráti na západ a bude smerovať do Nórska k najsevernejšiemu miestu, ktorým je mys Kinnaroden. Nasledovať bude dlhá cesta celou Škandináviou a západnou Európou do Portugalska na ďalší skalnatý mys, Cabo da Roca, ktorý je najzápadnejším výbežkom európskej pevniny. Odtiaľ je to len niekoľko sto kilometrov do Španielska k najjužnejšemu bodu v Punta de Tarifa. Poslednou etapou jazdy bude návrat krížom cez Iberijský polostrov, francúzskou Riviéru a naprieč Alpami naspäť na Slovensko.
„Podľa dostupných informácií zatiaľ nikto neprešiel všetky štyri geografické okraje európskej pevniny na jeden raz, čo ma trochu prekvapilo. V sučasnosti, keď ľudia cestujú krížom-krážom po celom svete, som nečakal, že by som mohol byť v niečom prvý,“ usmieva sa Dušan Hein. Jedným dychom však dodáva, že hoci dosiahnuť toto prvenstvo nie je jeho hlavným cieľom, má v projekte svoj význam: „Vďaka tomu, že prejdem kontinentom jednou neprerušenou jazdou, trvajúcou iba niekoľko týždňov, mám šancu získať akúsi momentku Európy. Niečo ako pohľad na náš svetadiel v jednom zábere.“ Ten plánuje následne spracovať do obrazového dokumentu. „Priniesť by som chcel čo najviac filmového materiálu. Z okrajov Európy, ale aj z miest, ktorými k nim budem prichádzať. Tie som sa snažil vyberať tak, aby som z tohto nášho svetadielu videl viac, než len turisticky známe či populárne miesta. Výsledkom by mal byť predovšetkým film o tom, čo som videl, ale samozrejme čiastočne aj o ceste samotnej.“
Plán cesty (spolu približne 21 000 kilometrov, trvanie 40 až 50 dní):
– 22. júna 2014 štart v symbolickom strede Európy pri Kremnických Baniach
– začiatkom júla dosiahnutie najvýchodnejšieho bodu európskej pevniny – Polárny Ural, Rusko
– v polovici júla dosiahnutie najsevernejšieho bodu európskej pevniny – mys Nordkinn, Nórsko
– koncom júla dosiahnutie najzápadnejšieho bodu európskej pevniny – Cabo da Roca, Portugalsko
– krátko potom dosiahnutie najjužnejšieho bodu európskej pevniny – Punta de Tarifa, Španielsko
– začiatkom augusta príjazd do cieľa opäť v symbolickom strede Európy pri Kremnických Baniach
