Nie je športovec, ani politik. Laická verejnosť ho takmer nepozná, napriek tomu možno povedať, že zo žijúcich Banskobystričanov to dotiahol asi najďalej. Pre Slovensko vyhral najväčší medzinárodný spor v novodobej histórii a už roky pôsobí ako sudca Medzinárodného súdneho dvora. V pondelok dorazila z Haagu správa o jeho zvolení do funkcie predsedu tohto orgánu. Ak stále neviete, o kom je reč, asi vám nič nenapovie ani jeho meno. Peter Tomka.
Keď mladý rodák z Banskej Bystrice končil v roku 1979 štúdium na Karlovej univerzite v Prahe, pravdepodobne nik netušil, že týmto momentom sa začína odvíjať kariéra jedného z najuznávanejších svetových právnikov a expertov na medzinárodné právo. Po doktorandskom štúdiu a obhajobe dizertačnej práce začal pracovať pre medzinárodnoprávny odbor ministerstva zahraničných vecí ČSFR, odkiaľ si to v roku 1991 nasmeroval do OSN. Najväčšej medzinárodnej organizácii globálneho významu ostal odvtedy verný – z pozície poradcu v misii pre OSN sa prepracoval na vedúceho stáleho zastúpenia Slovenska, neskôr predsedal právnemu výboru Valného zhromaždenia a v roku 2002 bol prvý krát zvolený za sudcu Medzinárodného súdneho dvora.
Doma sa Peter Tomka (55) stal známym v súvislosti s maďarsko-slovenským sporom o sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Banskobystričan viedol tím právnikov zastupujúci slovenské záujmy pred Medzinárodným súdnym dvorom. Rozhodnutie tribunálu zo septembra 1997 sa dá považovať za jednoznačné víťazstvo Slovenska. Maďarská strana nemala právo pozastaviť a opustiť práce na vodnom diele, Československo malo právo pristúpiť k náhradnému riešeniu a maďarské oznámenie o odstúpení od zmluvy nebolo platné. Tak znel verdikt súdu v kľúčových otázkach.
V lete 2010 už ako sudca orgánu, pred ktorým v minulosti zastupoval Slovensko, rozhodoval o legalite jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova. O právny názor vtedy požiadalo súdny dvor Srbsko. Desiati sudcovia na základe svojského výkladu medzinárodného práva prezentovaného japonským predsedom Hisašim Owadom Kosovu „požehnali“, Peter Tomka spolu s ďalšími troma hlasoval proti. Kosovo ako samostatný štát Slovenská republika dodnes neuznala, aj napriek rozhodnutiu medzinárodného súdu.
Funkcia sudcu Medzinárodného súdneho dvora je jednou z najvyšších, k akým sa možno na diplomatickej úrovni dopracovať. Okrem prísnych kritérií, ktoré sa od kandidáta vyžadujú, mu hlas musí odovzdať väčšina členov Valného zhromaždenia OSN aj Bezpečnostnej rady. Sudcov je iba 15 a na hlasovaní sa zúčastňuje 193 členských štátov spojených národov. Volebné obdobie sudcu je 9 rokov. Hlavou Medzinárodného súdneho dvora je predseda, ktorého si spolu s podpredsedom volia spomedzi seba sudcovia.
„Pre právnika je to nepochybne jeden z najprestížnejších postov. Na druhej strane je to však miesto, ktoré si vyžaduje veľkú zodpovednosť, pretože sa rozhoduje o závažných veciach. Ešte viac tomu pridáva fakt, že voči verdiktu súdu sa nemožno odvolať. Preto treba venovať mimoriadnu pozornosť všetkým aspektom sporu, vyvarovať sa chýb a omylu,“ uviedol v minulosti pre Hospodárske noviny Tomka.
V pondelok dorazila z Holandska správa, že po uplynutí trojročného funkčného obdobia podpredsedu bude Peter Tomka ďalej pôsobiť ako predseda Medzinárodného súdneho dvora. Vo funkcii vystrieda Japonca Hisashiho Owadu. Tomka je prvým predsedom súdneho orgánu OSN zo stredoeurópskeho regiónu. Ide o obrovský úspech slovenskej diplomacie a vynikajúcu reklamu pre mesto Banská Bystrica, z ktorého skúsený právnik pochádza.
