V auguste si pripomíname výročie založenia celonárodnej kultúrnej ustanovizne Matice slovenskej. Uskutočnilo sa 4. augusta 1863 na Prvom valnom zhromaždení v Martine v súvislosti s miléniovou slávnosťou pri príležitosti príchodu slovanských apoštolov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
Cieľom ustanovizne bolo „v členoch slovenského národa mravnú a umnú vzdelanosť budiť, rozširovať a utvrdzovať; slovenskú literatúru a krásne umenia pestovať a podporovať a tým i hmotný dobrobyt slovenského národa napomáhať, a na jeho zvelebení pracovať“. Za predsedu Matice slovenskej bol zvolený banskobystrický katolícky biskup Štefan Moyzes a prvým podpredsedom sa stal evanjelický farár Karol Kuzmány. A práve pri príležitosti 155. výročia úmrtia Karola Kuzmányho (14. 8. 1866) si na neho spomíname. Tento rok si pripomenieme aj 230. výročie jeho narodenia (16. 12. 1806).
Karol Kuzmány, ako predstaviteľ popredného slovenského národného života v 19. storočí, bol neodmysliteľne spätý s Banskou Bystricou už od detstva. V roku 1830 tu bol vysvätený za kňaza, neskôr sa stal evanjelickým farárom. Vďaka jeho podmanivému hlasu a precíteným prejavom si získal úctu nielen u evanjelikov, ale aj u katolíkov. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici, kde strávil takmer dvadsať rokov, sa venoval aj jazykovednej a literárnej činnosti. V roku 1836 založil časopis Hronka, kde uprednostňoval a zastával jednotný československý spisovný jazyk. Publikovali v ňom známi spisovatelia ako Ján Kollár, Ján Chalupka a iní. Počas revolúcie uverejnil báseň Sláva šľachetným, z ktorej sa za krátky čas stala známa hymnická pieseň Kto za pravdu horí. Okrem toho sa systematicky venoval náboženskej tvorbe: Evanjelický funebrál (1840) a Katechizmus evanjelický (1845). V Banskej Bystrici vyvíjal aj osvetovú a ľudovýchovnú činnosť: v roku 1844 založil opatrovňu, prispieval do Slovenských národných novín a bol predsedom Spolku všeobecnej vzdelanosti (1848). Priateľstvom so štúrovcami a aj tým, že bol silným národovcom, sa nikdy netajil.
Často musel čeliť útokom zo strany maďarských úradníkov, a preto odišiel v roku 1849 so svojou rodinou do Viedne, kde na univerzite prednášal teológiu. Do Banskej Bystrice sa ešte vrátil a pôsobil v rokoch 1860 – 1863 ako patentálny superintedent. Od roku 1863 bol superintendentom a zároveň prvým výkonným podpredsedom práve založenej Matice slovenskej v Martine. Zomrel v Turčianskych Tepliciach 14. augusta 1866. Pochovaný je v Martine. V Štátnej vedeckej knižnici, v Literárnom a hudobnom múzeu v Banskej Bystrici pripomínajú osobnosť Karola Kuzmányho zbierkové predmety: knihy, rôzne plagáty, fotografie, fotonegatívy, pozvánky či referáty.
Motto Karola Kuzmányho:
„Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti.“
