Banskobystrické Bábkové divadlo na Rázcestí oslavuje šesťdesiatku. Prvého apríla uplynie šesťdesiat rokov od jeho založenia. A práve v tento významný deň divadlo sprístupní svojim divákom a diváčkam výnimočné predstavenie Dojímate ma veľmi – Fragmenty zo života a diela Dominika Tatarku.
Všetci vieme, aká je súčasná situácia v kultúrnom a spoločenskom (ne)dianí. Kultúrne stánky, divadlá, kiná, tanečné sály, opery… sú zatvorené. Našťastie, je tu možnosť, že kultúra príde k nám domov. Internetové „karanténne“ divadelné pozvánky rozosiela v týchto dňoch aj Bábkové divadlo na Rázcestí (BDNR), ktoré, ako sme už spomenuli, si v stredu 1. apríla pripomenie 60. výročie svojho administratívneho založenia.
Čo znamená „administratívne založené“ divadlo? Na túto aj ďalšie otázky odpovedá riaditeľka BDNR Iveta Škripková.
Takže, čo znamená administratívne založiť divadlo?
V Banskej Bystrici bola silná základňa ochotníckych bábkarov a bábkariek ešte z konca štyridsiatych rokov. Svoje produkcie hrávali v rôznych priestoroch v meste, napríklad v Národnom dome, v bašte pri cintoríne na námestí či v dnešnom Dome misijného hnutia. Osobnosťami tejto komunity boli napríklad Anton Duša, manželia Zarembovci, Šmihlovci a iní či iné. Tento fakt zavážil pri rozhodovaní o vzniku profesionálneho bábkového divadla a to bolo administratívne založené prvého apríla 1960. Dnes by sme povedali, že prvého apríla bola vydaná zriaďovacia listina. Zriadila sa komisia, ktoré mala pripraviť podmienky na fungovanie profesionálneho divadla, sformovať budúci umelecký súbor, upraviť priestory a podobne. Prvého apríla 1960 bolo teda oficiálne založené Krajské bábkové divadlo. Ako posledné bábkové divadlo v Československu. Prvým riaditeľom sa stal Stanislav Kmeť. Z archívov vieme, že umelecký súbor bol sformovaný prvého júla 1960 a prvá premiéra rozprávky pre deti Muki a Šuki sa konala desiateho decembra toho istého roku v bývalej budove divadla na Kollárovej ulici.
V časoch po Nežnej revolúcii ste v divadle uviedli výnimočnú inscenáciu Dojímate ma veľmi, fragmenty zo života a diela Dominika Tatarku, ktorá patrí do Zlatej kolekcie slovenského profesionálneho divadla. Práve toto predstavenie je jednou z vašich internetových „karanténnych“ divadelných pozvánok. Diváci a diváčky si inscenáciu môžu pozrieť práve v deň založenia divadla. Ako si spomínate na prípravu, premiéru tejto inscenácie?
Prestavenie vzniklo v časoch po revolúcii, v roku 1992. V tom čase sme premenovali divadlo, vyhlásili Programové východiská, v umeleckom súbore sme sa stretli s rovnako mysliacimi a cítiacimi ľuďmi (v tom istom veku) a so staršími kolegami a kolegyňami, čo stáli pri nás. Myslím, okrem seba, režiséra Mariána Pecka. Tvorba sa nám zdala tou najdôležitejšou vecou na svete. A zrejme sme verili, v opojení zo Zamatovej revolúcie, že divadlo môže prispieť k zmenám v našom živote. Dnes viem, že vtedy bolo dobre. Inscenácia bola naším prvým autorským opusom pre dospelých.
Snažili sme sa vytvoriť takzvanú alternatívnu hodinu slovenského jazyka, vytiahnuť na svetlo tých spisovateľov, o ktorých sa nesmelo rozprávať a vedieť za čias totality, lebo boli disidenti. Pripravovali sme ju viac ako rok, rozprávali sa s ľuďmi, čo poznali Dominika Tatarku. Odvtedy trvá naše priateľstvo s Martinom Šimečkom aj Erikou Podlipnou, ako prerušovaná, ale v podstate trvalá spolupráca s hercom Jankom Kožuchom, ktorý v inscenácii hral hlavnú úlohu.
Partnerkou v úlohe žien mu bola Viera Dubačová. Režisér Marián Pecko sa rozhodol kvôli tejto inscenácii prestaviť sálu divadla. Pevné stoličky v hľadisku a javisko putovali do skladu, riešili sme ako dostať vodu do jedného sektora, bazéna na scéne, herci a herečky v rámci skúšania korčuľovali po divadle na kolieskových korčuliach… Na premiéru si nespomínam, fakt, skôr na derniéru v roku 1997. Pretože bolo nabité a prišlo veľa zaujímavých osobností, boli politicky krušné časy, zriadené intendatúry a schyľovalo sa k pádu mečiarovskej vlády. Derniéra bola ľudsky angažovaným a silným stretnutím. Pamätám si na veľa rôznorodých reakcií kvôli obsahu a forme inscenácie, vtedy sme sa rozhodli hrať bez bábky, čo v deväťdesiatych rokoch bolo v bábkových divadlách nevídané, ba až kacírske.
Inscenáciu sme prezentovali na dvanástich rôznych festivaloch doma, v Česku a Poľsku. Jej záznam pripravila Slovenská televízia. V súčasnosti, k storočnici slovenského divadla, bola zaradená medzi 100 najvýznamnejších inscenácii slovenského divadla a do Zlatej kolekcie slovenského profesionálneho divadla.
Inscenácia Dojímate ma veľmi… je druhým internetovým predstavením vášho divadla. V poslednú marcovú nedeľu si deti na internete mohli pozrieť rozprávku Kocúr v čižmách. Chystáte aj ďalšie karanténne divadelné pozvánky?
Samozrejme, až do odvolania. Teda, kým sa karanténa neskončí. Program pre deti a pre dospelých je zverejnený na webe divadla a facebooku. V nedeľu piateho apríla vysielame obľúbené Dve rozprávky na brušku. Výhodou v týchto nedobrých časoch je, že môžeme upozorniť na predstavenia, ktoré už nehráme a ktoré boli zaujímavými a kvalitnými opusmi. Napríklad pre deti Tatranky alebo pre dospelých Kubo, Milenky, Premena a iné. A pripravujeme aj ďalšie internetové prekvapenia pre verejnosť, ponuku „ako sa pohrať s nudou a s domácou izoláciou“. Držíme palce všetkým a tešíme sa na dni po návrate nás všetkých do bežného života.
Pozvánka na stretnutie s Dominikom Tatarkom
Dojímate ma veľmi – Fragmenty zo života a diela Dominika Tatarku Inscenácia, ktorá svojho času vyvolala nebývalý ohlas, jedno z najvýznamnejších predstavení, ktoré v tom období vznikli v československom divadle.
Autor: Iveta Škripková
Réžia: Marián Pecko
Scéna: Ján Zavarský
Kostýmy: Eva Farkašová
Hudba: Henrich Leško
Pohybová spolupráca: Elena Krošláková Lindtnerová
Účinkujú: Ján Kožuch, Viera Dubačová, Jozef Šamaj, Štefan Pišša, Alena Sušilová, Pavol Hadač, Michal Ďuriš, Ján Haruštiak, Ľubomír Blaško, Zora Rybanová
Video predstavenie (televízny záznam) inscenácie Dojímate ma veľmi – Fragmenty zo života a diela Dominika Tatarku sa uskutoční v stredu 1. apríla o 19:00 h na YouTube kanáli Bábkového divadla na Rázcestí. Video bude dostupné do 19:00 h nasledujúceho dňa (štvrtok 2. apríl). Link nájdete na FB divadla.
