Autor:

Vladimir Ivan

Už viac ako 20 rokov sa aktívne venujem rozvoju komunitného života v Banskej Bystrici – od športu, cez dobrovoľnícke a charitatívne projekty, až po verejné podujatia, ktoré spájajú ľudí a menia naše mesto k lepšiemu. Volám sa Vladimír Ivan, som šťastne ženatý a otcom dvoch detí. Celý svoj život – s výnimkou viac ako ročného pôsobenia v Londýne – žijem na Fončorde. Tu som doma, tu vyrastajú moje deti a práve preto mi záleží na tom, aby sa naše mesto rozvíjalo správnym smerom. Mám svoje civilné povolanie, no všetky spomenuté aktivity robím vo svojom voľnom čase, s nadšením a z presvedčenia, že Banská Bystrica si zaslúži aktívnych ľudí, ktorí priložia ruku k dielu. Vyštudoval som verejnú ekonomiku a regionálny rozvoj na Ekonomickej fakulte UMB. Toto vzdelanie mi dalo pevný základ, ako sa pozerať na hospodárenie mesta, ako efektívne využívať zdroje a rozvíjať projekty, ktoré majú skutočný prínos pre ľudí. V roku 2000 sme spolu s priateľmi založili dva futbalové turnaje, ktoré sa stali tradíciou: Štefan Cup (dnes už má za sebou 19 ročníkov) a Hruška Cup (11 ročníkov). Spočiatku šlo o športové podujatia, ktoré spájali ľudí, neskôr dostali aj charitatívny rozmer. Neskôr sme s reprezentantmi pripravili podujatie „Vyčarujme deťom úsmev“, vďaka ktorému sa za tri ročníky vyzbieralo viac ako 24 000 eur pre deti v nemocnici. To, čo si však cením najviac, nie sú čísla, ale spomienky na úprimnú radosť v detských očiach. Verím, že verejné priestory majú byť pre ľudí. Preto sme vybudovali crossfit arénu v mestskom parku a spoločne vysadili desiatky stromov – pri 75. výročí SNP sme zasadili 75 líp a neskôr sme nadviazali projektom 100 stromov pre Banskú Bystricu. Vďaka tomu pribudla zeleň v rôznych častiach mesta a prostredie, kde žijeme, je krajšie a zdravšie. Som aj spoluzakladateľom Mestskej detskej školskej futbalovej ligy, ktorá ponúkla deťom z bystrických škôl možnosť športovať a súťažiť vo férovej atmosfére. Bol to nápad, na ktorý som hrdý, pretože priniesol radosť a pohyb stovkám detí. Možno som nadšenie pre futbal zdedil po mojom otcovi, ktorý je už desaťročia športovým komentátorom v našom meste. Rok 2025 bol pre mňa rokom významných projektov. Podarilo sa zorganizovať spomienkové stretnutie k 80. výročiu vypálenia obce Kalište, športovo-kultúrne podujatie Hanami Karate Day či bežecké preteky Bežecké povstanie. A ešte tento rok sa môžeme tešiť na realizáciu viacerých úspešných projektov z participatívneho rozpočtu mesta, ktorých som bol autorom – medzi nimi napríklad dopravné ihrisko pre najmenších či výsadba sakúr. Okrem toho už tradične pripravujeme aj Fončordský lampiónový sprievod, ktorý si získal veľkú obľubu u rodín a detí. Solidarita má v mojom živote dôležité miesto. V zime spolu s dobrovoľníkmi realizujeme projekt „Stena pomoci“, ktorá slúži sociálne slabším a ľuďom bez domova. Na Fončorde pribudlo aj Srdce pomoci, do ktorého ľudia vhadzujú plastové vrchnáčiky. Tie sa premieňajú na finančnú pomoc – napríklad pre malého Jakubka Homolu z Priechoda. Je krásne vidieť, ako aj drobnosti môžu meniť životy k lepšiemu, keď sa spoja stovky ľudí s dobrou vôľou. Niekoľko rokov som pôsobil v koordinačnej rade participatívneho rozpočtu mesta. Bola to pre mňa škola v počúvaní ľudí a pretavovaní ich nápadov do reálnych projektov. Robím to preto, že mi záleží na našom meste. Pretože viem, že Banská Bystrica môže byť ešte lepším miestom pre život – nielen pre nás, ale aj pre naše deti. Som Bystričan, ktorý nechce stáť bokom. Verím, že pokora, práca a vytrvalosť dokážu posunúť veci dopredu. A preto sa nepýtam, čo môže urobiť mesto pre mňa, ale čo ja môžem urobiť pre naše mesto. Keď sa spätne obzriem, vidím stovky ľudí, ktorí sa pridali k našim aktivitám, tisíce úsmevov detí a desiatky projektov, ktoré zostali ako hmatateľná stopa v našom meste. Za všetkým, čo robím, stojí aj moja rodina. Moja manželka je pre mňa najväčšou oporou – bez jej trpezlivosti, porozumenia a podpory by som to všetko nedokázal. Je pre mňa inšpiráciou a zároveň istotou, že každá pomoc druhým začína doma, v rodine. Nie som dokonalý, no verím v silu spoločenstva, v poctivú prácu a v to, že aj malé skutky láskavosti môžu meniť svet. A preto chcem pokračovať – nie kvôli sebe, ale kvôli všetkým nám. Aby sme mohli byť na Banskú Bystricu hrdí. Aby naše deti mali dôvod zostať doma. Aby naše mesto rástlo s nami a pre nás.