Anna Gudzová | 19.2.2012

Simona Strelcová: Operácia v Krakove je moja nová nádej

Osemnásťročná Banskobystričanka Simona Strelcová je ťažko postihnutá. Nechodí, nerozpráva. Má detskú mozgovú obrnu kvadruspastickej formy s poruchou reči.

S okolitým svetom, rodinou, kamarátmi a známymi komunikuje pomocou počítača, prostredníctvom internetu, alebo písomne – perom na papier. Napriek svojmu hendikepu je výborná študentka, píše príbehy, poviedky, básničky, začala písať knihu. Písmená, slová, vety sú pre ňu prostriedkom dorozumievania sa. Zvláda ich pravou rukou, ktorú má ako tak funkčnú.

Mnohí na jej mieste by sa vzdali, pre mnohých by sa zastavil svet. Simonka sa však nevzdáva. Svet ide ďalej a ona v ňom rozhodne nechýba. Má v sebe toľko pozitívnej energie, až sa vám zdá, že každú chvíľu vybuchne. Svojím nákazlivým a úprimným smiechom vlieva optimizmus a nádej aj tým, ktorí to potrebujú oveľa, oveľa menej ako ona…

Simona miluje Upírske denníky a rôzne ďalšie upírske „záležitosti“. Má rada spoločnosť, veľmi rada číta, pozerá filmy, chodí rada aj do prírody, na rôzne podujatia, stretnutia… Niečo viac sa o nej dozviete z rozhovoru, ktorý vznikol, ako inak, písomne.

Kedy si si začala uvedomovať svoje postihnutie?

Začala som si to uvedomovať už od útleho veku.

Kládla si si – kladieš si, otázku: Prečo práve ja?

Nie, človek si nepomôže, keď sa bude alebo sa začne ľutovať. Treba sa snažiť žiť plnohodnotný život, hlavne žiť každý jeden deň naplno a bojovať s prekážkami, ktoré sa človeku postavia do cesty. A nevzdávať sa.

Bez koho sa nezaobídeš? Kto je tvojou oporou?

Samozrejme rodina, kamaráti na ktorých sa vždy môžem spoľahnúť a moji asistenti.

Študuješ na strednej škole. Aké povolanie si si vysnívala?

Študujem na Obchodnej akadémii s ekonomickým zameraním. Táto škola ma napĺňa. Ešte však neviem, či sa budem pohybovať v tomto odbore, keď skončím školu. Od tretieho ročníka základnej školy, kedy som začala písať krátke príbehy, je mojím snom stať sa spisovateľkou.

Píšeš príbehy, poviedky, knižku… Píšeš v nich aj o tom, čo by si chcela prežiť?

Áno, stretnúť draka alebo ježibabu by mohla byť zábava. Mám rada rozprávkové bytosti.

Myslíš, že to, čo píšeš a to, čo žiješ, sa niekedy prepojí?

Asi nie, ale u hlavnej hrdinky mojej rozpísanej knihy Mária a čarovný prsteň som spozorovala podobnú povahu ako mám ja…

Kde sa cítiš dobre, najlepšie?

Medzi mojimi kamarátmi, v prírode a v spoločnosti.

Ktorú vlastnosť považuješ za svoju najlepšiu?

Usilovnosť.

A ktorej vlastnosti by si sa chcela „zbaviť“?

Tvrdohlavosti…

Prežila si už veľa bolesti a stále sa nevzdávaš. Operácia v poľskom Krakove by pre teba znamenala možnosť naučiť sa hovoriť, však?

Áno, je tu šanca. Nielen čo sa týka reči, ale aj zlepšenia pohybu, pohyblivosti a celkovo môjho zdravotného stavu.

Chceš tú operáciu podstúpiť?

Áno, veľmi ju chcem podstúpiť. Myslím si, že všetko treba vyskúšať. Je to moja nová nádej…

V krakovskom medicínskom centre v minulom roku liečbu metódou ulzibata aplikovali na viac ako sto pacientoch vo veku od troch do 29 rokov. Boli medzi nimi aj pacienti zo Slovenska. Túto metódu pred 20 rokmi vyvinul profesor V. Boris Ulzibata z Tuly (Rusko). Používa sa pri liečbe pacientov s vrodeným alebo získaným muskuloskeletálnym ochorením, vrátane detskej mozgovej obrny. Metódu úspešne využívajú mnohé európske krajiny (Slovensko medzi nimi nie je) a pre Simonu je veľkou šancou. Pre jej rodinu je však finančne veľmi náročná. Pomôžete? Pomôžeme? Bolo by úžasné, keby Simonka aj vďaka vám, nám… mohla nahlas povedať: Ďakujem! Pomôcť môžete príspevkom na účet: 2881445155/0200 (VÚB Banka, a.s., Banská Bystrica). Názov účtu: Simona Strelcová.

Koncert pre Simonku

V stredu 22. februára od 18.30 h sa v Koncertnej sále Konzervatória J. L. Bellu v Banskej Bystrici uskutoční benefičný koncert pre Simonku. Vystúpia na ňom sopranistka Michaela Kukurová, vokálne okteto OTTO VOCE, akordeónový virtuóz Michal Červienka a Aleš Solárik a Eva Cahová, ktorí zahrajú na klavíri. Srdečne vás pozývame!

Fotogaléria