Banskobystrický thaiboxer Vladimír Konský na veľkolepom augustovom podujatí Kunlun fight v čínskom meste Xining porazil legendu thajského boxu Khema Sitsongpeenong.
Vladova stratégia počas piatich kôl zápasu, pod plnými thajskými pravidlami, bola jasná. Svojho súpera držal po celú dobu pod tlakom a využil svoju povestnú kondičku a odhodlanie. Zápasová prevaha mu napokon priniesla zaslúžené víťazstvo na body. Pre Vlada Konského, zverenca trénera Martina Beláka, zápasiaceho za banskobystrický klub Firegym, to bol už 99. zápas kariéry.
Spomínate si na prvý impulz, ktorý vás podnietil venovať sa boxu?
Raz za mnou prišiel kamarát Robo Adam, že či si s ním nejdem len tak zaboxovať. Mal som vtedy osemnásť rokov. Tak sme sa otĺkali bez pravidiel. V tom čase si v Hrnčiarskych Zalužanoch otvoril malú telocvičňu tréner Milan Škorňa, ktorý nám neskôr navrhol, že nás bude trénovať. Netrvalo dlho, teda asi tri mesiace, a zapísal nás na prvý zápas. Bolo to v decembri 2004. Vtedy som ešte nevedel, že sa v budúcnosti budem venovať thajskému boxu. Začínal som ako kickboxer.V rokoch 2006 a 2007 som sa stal Majstrom Slovenska v kickboxe v kategórii low-kick do 75 kilogramov. Napriek úspechom som cítil, že by som chcel niečo viac. Nevedel som presne čo, ale stále mi niečo chýbalo.
Odkedy trénujete v banskobystrickom klube Firegym?
Ako som už spomenul, pri kickboxe mi stále niečo chýbalo. S trénerom sme začali chodiť raz za čas aj na tréningy do Banskej Bystrice. Tu už som začal trénovať s mojím terajším trénerom Martinom Belákom thajský box. Bolo to niečo nové, čo sa mi zapáčilo. V thajskom boxe sa používa viac techník, kopov a úderov. Bolo to oveľa ťažšie, ale znovu som mal možnosť prekračovať svoje limity. Hľadal som možnosť, ako byť na tréningoch častejšie. Keď som to povedal trénerovi Škorňovi, bezvýhradne ma podporil a poprial mi veľa šťastia a úspechov. Vďaka otcovmu kamarátovi pánovi Bukovskému som v Bystrici dostal prácu aj ubytovanie. Cez deň som pracoval a večer som mohol chodiť na tréningy. V tomto období mi pomohol Dušan Kolenkáš, ktorý mi umožnil skoršie odchody z práce a občas ma na tréningy aj vozil. Vo Firegyme trénujem pod vedením trénera Martina Beláka od roku 2007 a spolupráca s ním je najlepšie rozhodnutie v mojom živote.
Máte za sebou takmer stovku zápasov, duelov v ringu. Ktorý z nich považujete za prelomový?
Každý jeden zápas je jedinečný. Môžu mať rôzne prívlastky ale ani jeden prelomový, pretože zápas nie je otázka rozhodnutia sa pre niečo. Je to víťazstvo alebo prehra. Sú to pre mňa ukazovatele, kde mám ešte rezervy, čo by sa dalo zlepšiť, alebo urobiť inak. Pri každej výhre mám neopakovateľný pocit zadosťučinenia a odmeny po tvrdej práci. Prehra je nepríjemná ale zároveň motivácia k zlepšeniu sa.
Nedávno ste v Číne zvíťazili nad legendou thajského boxu Khemom Sitsongpeenong. Povedzte niečo o tomto, údajne veľkolepom podujatí.
Toto podujatie nebolo údajne veľkolepé ale rozhodne veľkolepé. Organizuje ho čínska promočná spoločnosť Kunlun Fight pod záštitou svetovej federácie IPCC. Táto spoločnosť určite v budúcnosti príde aj na európsky trh. Výhra nad Khemom je pre mňa ozaj cenná, pretože je to špičkový fighter, ktorého poznajú na celom svete. Najviac si víťazstvo nad Khemom cením preto, lebo ako historicky prvý Slovák som porazil bojovníka z tzv. Zlatej päťky – Khem, Yodsanklai, Sayiok, Sudsakorn, Buakaw, čo sú piati najuznávanejší thajskí bojovníci vo váhe okolo sedemdesiat kilogramov.
S Khemom ste nestáli proti sebe prvý raz. Pred šiestimi rokmi ste s ním v Bangkoku prehrali…
Pred šiestimi rokmi to bola úplne iná situácia, Khem bol oproti mne oveľa skúsenejší a mal za sebou oveľa viac zápasov. Za šesť rokov som nazbieral dostatočné skúsenosti, aby som sa proti Khemovi postavil ako vyrovnaný súper. Niekoľko rokov som žil a trénoval priamo v Thajsku a tento pobyt ma naučil mnohé o podstate thajského boxu ale aj životnej filozofii, ktorá s týmto športom úzko súvisí. Mnohí laici si myslia, že v ringu ide len o bitku. Nie je to tak. Je za tým poctivá drina v gyme, veľa odriekania, disciplína, taktická príprava a spolupráca medzi trénerom a bojovníkom.
Čo je vašou silnou stránkou v ringu?
Dodržiavanie pokynov a taktiky môjho trénera Martina Beláka. A myslím si, že fyzická odolnosť. Tým, že sa pripravujem na zápasy svedomito a dá sa povedať, dva krát toľko, ako iní bojovníci, som na zápas vždy dobre pripravený. Tréner o mne hovorí, že mám výbornú psychiku a odolnosť voči bolesti.
Hovorí sa o vás, že ste jeden z najslušnejších mužov v ringu, pričom tvrdosť vám rozhodne nechýba… Ako sa dá byť slušným, keď do niekoho „mlátite“?
Treba si uvedomiť, že sa rozprávame o tvrdom športe a v ringu platia určité pravidlá, v rámci ktorých môžem využívať svoju silu a schopnosti. Ľudia sú rôzni, ale ja sa pridŕžam tradičného ponímania súpera v ringu a mimo ringu. Pred tradičným zápasom v thajskom boxe prebieha rituál WAI KRU, ktorého podstatou je uctenie si trénera, rodiny a súpera. Vždy prejavujem rešpekt voči svojmu súperovi a jeho tímu, pred zápasom aj po zápase, či vyhrám alebo prehrám. Všetci bojovníci na špičkovej úrovni dávajú do toho všetko a až na zopár výnimiek je tento rešpekt obojstranný.
Aké pocity prežívate, keď vstúpite do ringu?
Som pokojný, vyrovnaný a plne sústredený na to, čo idem robiť. Čakám na zvuk gongu, aby sa zápas mohol začať. Potom som v ringu už len ja, môj súper a vnímam len hlas môjho trénera. To, čo sa deje okolo ringu počas zápasu, vôbec nevnímam.
Boli ste niekedy nútený využiť svoje bojové schopnosti v bežnom živote?
Nie, v bežnom živote sa konfliktom vyhýbam.
Čo hovoria vaši blízki, rodina na to, že sa profesionálne venujete thajskému boxu?
Rodina aj priateľka to rešpektujú, sú na mňa hrdí, podporujú ma a tešia sa spolu so mnou z mojich dosiahnutých úspechov.
Mohli by ste povedať, čo vám thaibox dáva, čo pre vás znamená?
Každý šport, či už individuálny alebo kolektívny, by mal prinášať radosť. Udržiavanie si kondície a zdravá životospráva je prevencia proti chorobám všetkých druhov. Thaibox mi dáva pocit sebarealizácie a v neposlednom rade možnosť cestovania po celom svete. Som profesionálny športovec, je to práca, ktorá ma živí. Aj keď sa moja aktívna kariéra skončí, trénovať neprestanem. Už dlhšiu dobu takisto zastávam funkciu druhého trénera vo Firegyme a snažím sa predávať svoje skúsenosti začínajúcim športovcom. Vediem aj súkromné tréningy thajského boxu. Po skončení aktívnej kariéry sa určite chcem venovať trénerstvu alebo niečomu spätému s thaiboxom.
Koncom novembra vás čakajú Majstrovstvá sveta W5 v kickboxe v Bratislave. Medzi thajským boxom a kickboxom sú isté rozdiely. Aké?
V pravidlách thajského boxu je dovolené absolútne všetko, kolená, lakte, spining backfist, klinč, kopy… proste čokoľvek. V kickboxe nie sú povolené lakte a boj v klinči, ďalšie pravidlá prídu pred zápasom objasniť do šatne rozhodcovia pri každom podujatí individuálne.
Budete sa na tieto majstrovstvá špeciálne pripravovať?
Áno, špeciálne ako vždy. Poctivo a zodpovedne.
A čo vás ešte čaká do konca roka?
Prvého novembra Paríž a World Top King Series, čo je momentálne najväčší projekt v thajskom boxe na svete. Bojujú tam všetci špičkoví thaiboxeri z celého sveta. Spomenuté majstrovstvá sveta W5 sa konajú 29. a 30. novembra v bratislavskej Inchebe a je to jedno z najočakávanejších podujatí v Európe, čo sa týka kickboxu. Na galavečeroch W5 som už zápasil, úroveň súperov aj organizácie je vždy vysoká a dúfam, že v Bratislave sa ukážem v dobrom svetle. No a 27. decembra to bude Galavečer Youngblood na Štiavničkách v Banskej Bystrici, na ktorý sa najviac teším. Mal by som zápasiť o opasok majstra sveta a pred domácim publikom zápasím veľmi rád. Zápasy zo zahraničia si fanúšikovia môžu pozrieť len na internete alebo káblovej televízii, ale doma ma môžu vidieť naživo a dúfam, že opäť vytvoria neopakovateľnú atmosféru, ktorá je pre zápasníka tiež hnacím motorom. Všetkých srdečne na túto akciu pozývam…
Martin Belák, zakladateľ Športového klubu Thajského boxu Firegym v Banskej Bystrici, hlavný tréner, manažér a promotéra klubu, na adresu svojho zverenca, profesionálneho thaiboxera Vladimíra Konského povedal:
„Trénera robím už osemnásť rokov a za celú tú dobu som nestretol ani jediného bojovníka, ktorý by bol ako Vlado. V banskobystrickom Firegyme vyrastali určite väčšie talenty, ale čo sa týka odhodlania, tvrdohlavosti a srdca bojovníka, myslím, že Vlado je veľmi unikátna kombinácia. Jeho fyzická odolnosť a odolnosť voči zraneniam v jednom z najtvrdších kontaktných športov, ktorá mu vydobyla prezývku Terminátor, ho postupne dostala medzi elitu svetových Thaiboxerov vo váhe okolo 70 kilogramov. Hoci meno Vladimír Konský je vo svete medzi thaiboxerskou elitou už pojmom, Vlado stále ostáva skromným človekom, ktorý nezabúda na ľudí, ktorí mu pomohli v začiatkoch a zaslúžili sa o jeho športový rast.“
