V slovenskom futbale sme si už zvykli na to, že ani podpísaná zmluva nemusí vždy platiť. O to viac si môžeme vážiť fakt, že pod Urpínom máme ľudí, ktorí v otázke dohôd môžu byť vzorom pre všetkých ostatných.

Martin Jakubko (vľavo) a generálny riaditeľ FK Dukla Tomáš Geist (vpravo). Ilustračné foto: MB

Po návrate Martina Jakubka do Dukly pred rokom sme vyzdvihovali jeho osobnosť. Aj keď ako voľný hráč vtedy mohol prikývnuť na ktorúkoľvek z lákavých ponúk dvoch elitných klubov zo Slovenska, prešovský odchovanec sa bez váhania rozhodol pre Banskú Bystricu. Naplnil tak sľub, ktorý si kedysi dal s vedením Dukly. Nešlo pritom o žiadnu písomnú dohodu, iba o slovo chlapa chlapovi spred dávnych rokov, ktoré navyše v dobe jeho odchodu mohol každý pochopiť skôr ako vtipnú poznámku, než ako vážny prísľub do budúcnosti.

To, že charakter zvíťazil nad volaním peňazí, prekvapilo nejedného človeka. V podmienkach slovenskej kultúry bol tento krok ojedinelým. Veď stačí spomenúť dva príklady z poslednej doby. Jakubkov spoluhráč z reprezentácie Kopúnek sa taktiež zo zahraničia vrátil na Slovensko, nie však do rodnej Trnavy a Spartaka, kde strávil väčšinu kariéry, ale do Slovana. S bratislavským klubom a hlavne svojim dlhoročným mentorom Vladimírom Weissom zase nepekne vybabral čerstvý reprezentant Karim Guedé. Ten aj napriek platnej zmluve doslova zdrhol do Nemecka.

Rovnako, ako sme pred rokom ocenili charakterové vlastnosti Jakubka, musíme dnes zložiť klobúk pred vedením Dukly. Z pohľadu fanúšika možno trochu nepochopiteľný krok, uvoľniť nenahraditeľného hráča a najlepšieho strelca klubu spod platnej zmluvy bez nároku na odstupné do Ruska, však naberá oveľa jasnejšie kontúry pri pohľade na subjekty dohody. Na Slovensku tak častá chuť vyťažiť zo všetkého maximum hoci aj za cenu prestrelenia morálky, ale v legálnych medziach, tu jednoducho nenašla miesto. Dohodli sa totiž džentlmeni.

Smútiť za Martinom Jakubkom nie je potrebné. Je predsa jasné, čo bude po vzájomnej pomoci klubu Kubovi, Kuba klubu a klubu Kubovi nasledovať. Otázne je len, kedy k tomu príde. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie pre banskobystrický futbal. Ten totiž džentlmena, osobnosť a futbalistu ako Martin Jakubko bude určite potrebovať ako soľ. Aj o rok, dva či tri.