Banskú Bystricu už v tomto roku navštívila veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva Trine Skymoen a len uplynulý týždeň aj veľvyslankyňa Holandského kráľovstva Daphne Bergsma. Primátor Peter Gogola v utorok 22. februára privíta ďalšiu zahraničnú návštevu na pôde mesta. Banskú Bystricu navštívia hostia zo Šanghaja – zástupcovia Šanghajskej ľudovej asociácie pre priateľstvo so zahraničím a mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku. Súčasťou programu zahraničných hostí je okrem návštevy Štátnej vedeckej knižnice aj oficiálne stretnutie s primátorom mesta Banská Bystrica v priestoroch historickej radnice. Témou rokovania budú okrem iného aj možnosti ďalšieho rozvíjania odkazu významného banskobystrického rodáka, muža, ktorý „vybudoval Šanghaj“ – architekta Ladislava Hudeca.
Kto bol Ladislav Hudec?
Syn tunajšieho staviteľa, rodáka z Dúbravice – Juraja Hudeca, ktorý sa podieľal aj na projekte budapeštianskeho metra, sa narodil v Banskej Bystrici roku 1893. V Budapešti, kde v tých rokoch pôsobil aj jeho otec, získal titul inžiniera architektúry, k čomu určite dopomohli aj zručnosti kreslenia nadobudnuté od samotného Dominika Skuteckého. V roku 1916 bol zvolený do Kráľovského inštitútu maďarských architektov. Ešte v tom roku však pocítil naplno aj 1. svetovú vojnu na ruskom fronte, kde bol ako súčasť rakúsko-uhorskej armády zajatý a väznený na Sibíri, neďaleko čínskych hraníc. V roku 1918 s viacerými priateľmi utiekol a s falošným ruským pasom si privyrábal na Trans-sibírskej železnici. Aj keď si pôvodne zarábal na návrat do Maďarska, pomery ho dotlačili k ďalšiemu úteku, tentokrát do Číny. Postupne sa tento banskobystrický rodák dostal až do Šanghaja. Tu sa usadil a našiel si prácu v architektonickej kancelárii R.A. Curry, kde sa neskôr stal spoločníkom. V roku 1922 sa oženil s Gisele Meyerovou, dcérou nemeckého obchodníka, s ktorou mal tri deti. Už v roku 1925 
si založil vlastnú prax a stal sa popredným architektom mesta. Zostalo tu po ňom niekoľko významných architektonických pamiatok. Jednou z prvých zaujímavých budov z jeho dielne bola nemocnica Margaret Williams, ktorá už na ten čas disponovala klimatizáciou. Najznámejšia je snáď banková budova, dnes budova Park hotela, ktorá bola po svojom dokončení v roku 1934 s 22 nadzemnými podlažiami najvyššou v celej Ázii, ale zaujme aj budova Veľkého Šanghajského divadla. Ťažiskom jeho priekopníckej modernej tvorby boli obytné domy a rezidencie.
Neskôr v Šanghaji pôsobil aj ako honorárny konzul Maďarska, ale vzhľadom na zhrošujúcu situáciu v Číne, sa v roku 1947 aj s manželkou presťahoval do Talianska. Ich deti už skôr študovali v Európe. Počas krátkeho obdobia v Taliansku, sa na pozvanie pápeža Piusa XII. podieľal na prácach okolo hrobky svätého Petra. V roku 1950 sa celá rodina presťahovala za „veľkú mláku“ do Berkeley v Kalifornii, kde začal Hudec prednášať. Jeho prednášku o prácach na hrobke svätého Petra si dokonca prišiel vypočuť aj vtedajší minister zahraničných vecí USA.
Znalec údajne až piatich 
svetových jazykov umiera nešťastnou smrťou v roku 1958 počas zemetrasenia, kedy pri páde z rebríka, z ktorého pribíjal obraz v ich novom kalifornskom dome, dostal infarkt. Pod Urpín sa vrátil až po smrti a to vrámci splnenia jeho posledného želania, kedy ho v roku 1970 pochovali na tunajšom evanjelickom cintoríne. Jeho manželka Gisele sa dožila až 103 rokov – umrela v roku 2005. Ich deti žijú dodnes v Kalifornii a Kanade.
Prínos tohto veľkého architekta 20. storočia si uvedomujú snáď všade vo svete, žiaľ v Banskej Bystrici – jeho rodnom meste, by ste sa ľudí na ulici zrejme na meno Ladislava Hudeca pýtali márne. Slovensko si jeho pamiatku pripomenulo v roku 2009 pôvodne maďarskou výstavou v Slovenskom národnom múzeu.
