Slovenské mestá majú problém. Demografická krivka dlhodobo klesá, čo so sebou prináša mnohé negatívne dôsledky. Jedným z nich je, že počet detí v niektorých základných školách je tak nízky, že mestá pristupujú k ich racionalizácii. Áno, je to len zmiernený výraz pre definitívne zatvorenie škôl. Podobný problém má aj Banská Bystrica. Nie však až taký veľký so samotnou populačnou krivkou, ako s chaosom, ktorý tu dokážu kompetentní rozpútať pri jej riešení.
Primátor predložil bez diskusie…
Pred tromi mesiacmi primátor predložil návrh na zrušenie dvoch základných škôl. ZŠ Jána Bakossa v centre a ZŠ Hronskej v Šalkovej. Len tak. Neoznámil to ani na komisii školstva a športu, ale rovno tento návrh predložil poslancom na Mestskom zastupiteľstve. Tí dostali nôž na krk – zahlasovať za zrušenie, lebo nebudú peniaze na školstvo. Čo ma na tom ale najviac zaráža je celý ten chaos okolo. V pondelok sa uskutočnilo výberové konanie na pozíciu riaditeľa ZŠ J. Bakossa a na druhý deň dal primátor návrh na jej zrušenie? Uvažujem, nakoľko zle by som sa musel zo dňa na deň vyspať, aby som robil takéto nelogické kroky. Nechce sa mi totiž veriť, že by primátor z pondelka na utorok zistil, že v meste je o polovicu menej detí a išiel by do racionalizácie. Je to ako keby som ja v nemocnici zrušil oddelenie len deň po tom, ako som mu vybral nového primára.
10.000 podpisov…
Celý tento návrh sa stretol s obrovskou nevôľou rodičov, ktorí sa okamžite podpísali pod hromadnú petíciu. Nechcú prísť o svoju školu. A viete čo? Plne ich chápem. Vo februári nechá mesto pokojne zapísať ich prváčikov do školy, aby ju koncom prázdnin chcelo navždy zatvoriť? Rodičia sa prirodzene dožadujú vysvetlenia a priamej diskusie. Vždy keď pracujete s ľuďmi, musíte mať argumentácie pre každý svoj krok. Obzvlášť, ak ich zastupujete, ak konáte v mene ich mesta a za ich peniaze. Ak je vedenie mesta presvedčené o svojej pravde, musí ju vedieť a predovšetkým chcieť odkomunikovať s verejnosťou.
Niekto by sa mal ospravedlniť…
Keď som v niektorom médiu čítal vyjadrenie, že primátorovi je ľúto zamestnancov škôl, lebo niektorí prídu o prácu, cítil som rozčarovanie. Práve zamestnanci mali ako prví vedieť, že sú na odstrel. Ich totiž nikto neinformoval, že si majú hľadať novú prácu alebo sa uchádzať o voľné pozície na iných školách, ktoré sa samozrejme medzičasom obsadili. Bolo to nefér. Vo svojej práci riadim 350 zamestnancov a neviem si predstaviť, že by sa ktorýkoľvek z nich dozvedel z médií, že si má hľadať novú prácu.
Nakoniec sa ZŠ Bakossova nezruší a svoje brány v septembri otvorí. K čomu bola teda tá neistota, v ktorej žilo pár mesiacov 250 detí, ich rodičia a učitelia? Nevedno. Ale ak už nič iné, tak po tých 3 mesiacoch peripetií by mal primátor minimálne predstúpiť pred deti, rodičov a celý učiteľský zbor a povedať im aspoň: „Prepáčte!“
