BLOG | 6.12.2016

Andrea Súlovcová: Mediálne útoky na Banskú Bystricu?

Redaktor banskobystrického portálu bystricoviny.sk pán Miroslav Toman obvinil tento týždeň denník SME z mediálnych útokov na mesto Banská Bystrica. Ako dôvod uviedol dva články toho istého autora, ktoré sa dotýkali Banskej Bystrice.

auta-premavka-dopravaV prvom článku redaktor denníka SME Ján Krempaský píše o znečistenom ovzduší v Banskej Bystrici a to na základe upozornenia, ktoré vydal Slovenský hydrometeorologický ústav pre obyvateľov mesta, lebo tu došlo 2 dni po sebe k takému prachovému znečisteniu ovzdušia, ktoré až trojnásobne prekročilo denný limit a pobyt v takto znečistenom prostredí negatívne vplýva na ľudské zdravie.

Pána Toman tento článok v denníku SME, ktorý len objektívne sumarizol holé fakty, tak pobúril, že mu venoval samostatný blog v ktorom celú vec zľahčuje a okrem iného píše, že podľa neho, ako občana mesta, Banská Bystrica ani zďaleka nie je mesto s najšpinavším ovzduším na Slovensku a celú vec označil len za ďalšiu bystrickú kauzu, ktorá mestu škodí.

Ja som naopak, ako občan tohto mesta, rada, keď ma niekto včas a pravdivo informuje o stave vecí v meste. Tiež nesúhlasím s tým, keď niekto, zdraviu tak nebezpečné znečistenie ovzdušia bagatelizuje tým, že veď to bolo namerané len na tom najhoršom mieste v meste, tak načo robiť paniku. Podľa môjho názoru, kým nemáme odborne zdokumentovaný stav ovzdušia aj na iných miestach v meste, je opatrnosť na mieste, ide tu predsa o naše zdravie. Pracovníci SHMÚ veľmi dobre vedeli, prečo vyhlásili pre Banskú Bystricu smogovú výstrahu.

A druhý článok v denníku SME, ktorý pána Tomana tak pobúril, sa týkal negatívnej skúsenosti jednej mamičky s poskytnutou starostlivosťou jej dieťaťu v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Spomenutá matka sa listom obrátila na podpredsedníčku NR SR Luciu Nicholsonovú a tá následne informovala o jej sťažnosti aj ministra zdravotníctva. Pán Toman opäť vníma túto vzniknutú situáciu ako politizovanie a zároveň aj hazardovanie s dobrým menom Detskej fakultnej nemocnice a tým pádom aj Banskej Bystrice ako mesta.

K sťažnosti vyššie spomenutej matky sa vyjadrovať nebudem, lebo mi to neprináleží, ale chcela by som sa podeliť o svoju čerstvú skúsenosť s Detskou fakultnou nemocnicou v Banskej Bystrici.

Budem stručná, uvediem len časový harmonogram našej návštevy na urgente Detskej fakultnej nemocnice, časy sú orientačné, plus-mínus minúty, ale celkový čas strávený na urgente je presný.

Nedeľa, 4.decembra :

11:00- odchod z domu na urgent s chorým synom

11: 20 – príchod s našim trojročným synom, ktorý má už druhý deň teploty nad 39, do prázdnej čakárne, sme tak ako jediní pacienti, máme nádej, že to pôjde rýchlo

11:30 – ideme do ambulancie, nasleduje vyšetrenie syna lekárom

12:15 – odchod z ambulancie, syn je odoslaný na ORL vyšetrenie na dospelácky urgent,syna oblečieme a v mrazivom počasí s ním obchádzame budovu nemocnice smer urgent

12:30- príchod na dospelácky urgent, opäť čakáme ako jediní pacienti na ORL ambulancii

13:00 – syn má stále teplotu, akvárium na recepcii ho už nebaví, chce sa mu spať, vkuse reve, všetci sme hladní, ja volám domov starším deťom a cez telefón im dávam pokyny na dokončenie nedeľného obeda, (naivne som si totiž pri odchode z domu myslela, že o jednej už budeme doma)

13:15 – prichádza lekárka, stanoví diagnózu – angína, máme ísť naspäť na detský urgent po recept na antibiotiká, oblečieme syna a zase ideme von do mrazu

13:45- prichádzame na detský urgent, opäť sme tam ako jediní pacienti, syn už pomaly od vyčerpania ani nevníma, už ani neplače, len apaticky leží, ale musíme čakať na lekárku, lebo ešte pred vypísaním receptu ho chce vidieť

14:30 – príchod lekárky, vyšetrenie syna

14:50 – odchod z nemocnice do lekárne

15.00- v lekárni v Radvani sa dozvedáme, že nám lekárka zabudla dať na predpis pečiatku…

Som pred kolabsom, nakoniec nám lieky dá, ale musíme si ich uhradiť v plnej výške, keby sme mali pečiatku, tak to hradí poisťovňa. Neriešim…..Naspäť do nemocnice po pečiatku ma už nik nedostane.

15:20 – príchod domov, syn od vyčerpania zaspal v aute, my s manželom padáme od únavy, hladu, smädu a hlavne stresu…

Suma sumárum: V nedeľu sme s trojročným chlapcom, ktorý mal teplotu viac ako 39, strávili na pohotovosti viac ako tri hodiny a to sme tam boli JEDINÍ pacienti. Z toho samotné vyšetrenia trvali dokopy cca 45 minút a zvyšné 2 a pol hodiny sme len čakali v prázdnej čakárni ako jediní pacienti.

Je to normálne? Podľa mňa nie.

A keď som si teraz takto verejne dovolila poukázať na „divný“ systém fungovania banskobystrickej pohotovosti, budem označená za „protibystrickú“ ?

Aj týmto blogom by som chcela poukázať na jednu vec: To, že niekto upozorní na problém, ktorý toto mesto respektíve nejaká jeho inštitúcia má, vôbec neznamená, že mu chce uškodiť. Takto to totiž chápe napr. aj pán Toman.

Práve naopak, tým, že na problém upozorníme, môžeme ho začať riešiť. A to je podľa mňa ta správna cesta. Aj pre toto mesto.

A že sa niekto so svojím problémom alebo kritikou obráti na politikov a médiá? Bohužiaľ, aj moja osobná skúsenosť je taká, že veci sa mnohokrát začnú hýbať k lepšiemu až vtedy, keď sa o probléme začne verejne diskutovať.

A pokiaľ ide o, pánom Tomanom toľko spomínané mediálne útoky na Banskú Bystricu. Myslím, že pán Toman vidí nepriateľov a sprisahanie aj tam, kde nie sú. V júni tohto roka pán Toman obviňoval novinára Toma Nicholsona z útokov na bystrickú investíciu RKN Global. A všetci vieme, ako celá investícia neslávne dopadla. Bohužiaľ pravdu mal nakoniec pán Nicholson, a nie Toman.V septembri zase pán Toman obvinil poslancov Banskobystrickej alternatívy z boja proti investorom v našom meste, lebo upozornili na skazu spôsobenú malou vodnou elektrárňou v Šalkovej. Nakoniec sa ukázalo, že pravdu mali poslanci za BBA a nie pán Toman.

Podľa mňa treba hľadať pravdu a nie nepriateľa a na problémy upozorňovať a snažiť sa ich riešiť a nie ich bagatelizovať.

Autor blogu:
Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Vyštudovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. S manželom už 13 rokov žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne som pôsobila v mimovládnom sektore, v oblasti regionálneho rozvoja. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.