BLOG | 4.3.2017

Rastislav Strhan: Bystrica a olympiáda? Takmer nereálna utópia. 2. časť

2. Olympijská štvrť v Banskej Bystrici

Prvým krokom pri opise kandidatúry by malo byť preskúmanie celkových podmienok mesta, infraštruktúry a kapacitných možností. V tomto smere ak začneme skúmať súčasnú situáciu skončíme možno rýchlejšie ako by sme rozviedli myšlienku. Preto som otočil postup a začnem tým, čo by bolo a ukončím to tým, čo je.

Zmyslom kandidatúry je totiž nielen využiť existujúce predpoklady, ale súčasne aj dobudovať chýbajúcu infraštruktúru a rozvinúť v meste a okolí nové aktivity. Často spomínané „biele slony“ olympiád (infraštruktúra, ktorá po ukončení hier nedokáže byť využitá) vzniká vtedy, keď sa naplnená infraštruktúra pre potreby olympiády navýši a po ukončení hier rast dopytu nedokáže uspokojiť vznikajúce prevádzkové náklady. Situácie mesta s infraštruktúrnymi nedostatkami je z takéhoto pohľadu lepšia, pretože vznikajúca prevádzková strata je nižšia, vyššie sú však investičné požiadavky.

Najväčšie investičné a infraštruktúrne nároky vznikajú v súvislosti s centrálnym priestorom olympijských hier. Ideálnym stavom je, ak sa v jednej lokalite spája časť športových a spoločenských aktivít, mediálne aktivity a ubytovanie športovcov, ktoré dáva priestoru olympijského ducha.  Ak by sme uvažovali o vzniku Olympijského centra pri kandidatúre Banskej Bystrici ideálne riešenie predstavuje údolie Hronu v úseku medzi Banskou Bystricou a Zvolenom.

Olympijské centrum by mohla byť navrhnuté tak, aby ako nová mestská štvrť po ukončení hier združovala lokálne bývanie s regionálnymi funkciami obchodného a komerčného dosahu a regionálne a celoslovenskou športovou vybavenosťou. Vhodné miesto by bolo na území ohraničenom rýchlostnou cestou R1, železničnou traťou a letiskom Sliač. V tomto prípade je miesto ideálne dostupné dopravnou infraštruktúrou s neďalekým letiskom Sliač, prepojením na diaľnicu a neďalekou železničnou traťou.

Súčasťou Olympijského centra by bolo niekoľko na investície a požiadavky viac alebo náročných objektov a stavieb. Okrem dopravnej infraštruktúry by išlo najmä o nasledujúce súčasti komplexu:

  1. Olympijská dedina. Jednou z najdôležitejších časti olympiády a slúži pre ubytovanie športovcov a sprievodu v priebehu hier. Olympijská dedina by bola urbanisticky koncipovaná ako nová obytná štvrť s bytovými priestormi poskytujúcimi nie luxusné ale dostatočné vybavenie aj pre športové hviezdy.

Finančné národy a využitie: Finančné nároky na verejné zdroje by boli minimálne, pretože drvivá väčšina prostriedkov by bola zo súkromných zdrojov. Po skončení Olympiády a Paraolympiády by totiž obytné časti komplexu boli ponúknuté ako bývanie pre záujemcov z radu občanov (vybavenia bytových jednotiek by im bol ponúknuté s veľkou zľavou, známi vlastníci by sa mohli podieľať už na jeho výbere pred Hrami). S ohľadom na vytvorenie nových pracovných príležitostí, dostupnosť priestoru, vysokú kvalitu vybavenia by mohlo ísť o atraktívnu ponuku moderného bývania a predaj bytov by mohol byť úspešný. Časť ubytovania by mohol byť zachovaný ako ubytovanie pre potreby športovísk a športového komplexu Centra. Vybavenosť olympijskej dediny by sa zmenila na komerčnú občiansku vybavenosť v lokalite a hnuteľná vybavenosť by bola ponúknutá na predaj.

2. Olympijské mediálne centrum tvorí druhý významný komplex v rámci centra a ponúka priestor pre prácu stoviek štábov médií z celého sveta. Pre zjednodušenie práce médií by sa nachádzalo v tesnej blízkosti dediny a olympijských športovísk Centra.

Finančné národy a využitie: Finančné nároky na verejné zdroje by boli minimálne, pretože drvivá väčšina prostriedkov na výstavbu mediálneho centra by bola zo súkromných zdrojov. Časť priestorov mediálneho centra by mohlo po skončení slúžiť ako regionálne mediálne centrum so štúdiami pre regionálne vysielanie RTVS, komerčných staníc a iných regionálnych médií. Tieto média by využili aj časť nového vybavenie štúdií, zvyšok by sa riešil zapožičaním alebo odpredajom po Hrách.

Ďalšia časť mediálneho centra by mohlo byť upravené na komerčné obchodné priestory, napríklad nákupné centrum, zábavný komplex a podobne. Takisto by mohla časť centra slúžiť ako plochy regionálneho výstaviska, ktoré v primeranej kvalite na strednom Slovensku chýba. Všetky tieto investície by boli hradené zo súkromných zdrojov a verejné výdavky na ne by sa pohybovali v miliónov Euro.

3. Olympijská hala, je prvou veľkou investíciou, ktorá by bola financovaná primárne z verejných zdrojov. Malo by ísť o halu s multifunkčným využitím, ktorá by pre potreby olympiády mala kapacitu cca 12 000 divákov. Slúžila by na súťaže v krasokorčuľovaní a na záverečné zápasy hokejového turnaja (semifinále, finále). Vrchná časť hľadiska by bola riešená dočasnými montovanými tribúnami.

Po skončení hier by sa táto časť prestavala napríklad na hotelový komplex s vybavením , kancelárske priestory alebo iné komerčné využitie, čím by sa kapacita haly znížila na cca 8-9 000 divákov, čo by spolu s komerčným využitím znížilo prevádzkové náklady.  Hala by bola domovským stánkom hokejistov B.Bystrice a využívať by ju mohli aj hokejisti Zvolena a mohla by byť takisto napríklad domovom ženskej hokejovej reprezentácie. Okrem toho by slúžila na organizovanie spoločenských kultúrnych a zábavných podujatí.

Finančné národy a využitie: Rámcové náklady by mohli byť do výšky 100 mln. € a podieľal by sa na ňom štát, ale menšou mierou aj VUC a mestá B.Bystrica a Zvolen v prípade využívania pre hokejové kluby by mohol prispieť aj hokejový zväz. Prevádzkové náklady by kryli VUC, mestá Bystrica a Zvolen a hokejové kluby a čiastočne príjmu z komerčného prenájmu.

4. Ďalším športovým priestorom v Olympijskom centre by bola Futbalová hala. Mohla by byť postavená ako prvé športovisko v centre. V priebehu Hier by slúžila ako druhý stánok pre ľadové športy. Slúžila by pre short trackové súťaže korčuliarov, zápasy jednej skupiny hokejových súťaží mužov (za predpokladu, že ďalšie skupiny by hrali svoje zápasy v Bratislave a Košiciach) a finálové súťaže hokejového turnaja žien. Bola by stavaná najlacnejšími technológiami, pričom by tribúny boli stavané v maximálnej miere ako montované. Kapacita štadióna pre potreby hier by bola cca 7-9 000 divákov, po skončení by sa zmenil jej účel a použitie. Montované tribúny a chladiarenské vybavenie haly by bolo rozobraté a ponúknuté na predaj do zahraničia alebo do iných častí Slovenska. Hala samotná by sa vrátila k pôvodnému využitiu ako prvé kryté futbalové ihrisko na Slovensku. V zimnej sezóne by slúžilo na zimnú prípravu futbalových tímov z celého Slovenska a prípadne aj zo zahraničia, mimo zimy by slúžilo ako súčasť výstaviska a miesto organizácie spoločenských a športových podujatí. .

Finančné národy a využitie: Finančné nároky na výstavbu samotnej haly by mohli byť 20-30 mln. €, ktoré by investoval SFZ na základe zdrojov od štátu a svojich sponzorov. Aj vďaka tomu by mohla byť hala postavená relatívne rýchlo a slúžiť svojmu účelu (zimnej príprave futbalových tímov) už niekoľko rokov pred samotnými hrami. Pred samotnými hrami by prešla úpravou a rekonštrukciou, pri ktorej by boli namontované tribúny a doplnkové vybavenie pre potreby Hier. Po skončené Hier by boli montované súčasti rozobraté a ponúknuté na predaj športoviskám na Slovensku aj v zahraničí, čo by znížilo náklady. V záujme zlepšenia športovej vybavenosti na Slovensku by časť mohol odkúpiť štát cez zdroje Ministerstva školstva.  Celkovo by náklady úpravy pre potreby hier a demontáže mohli byť na úrovni 20-30 mln. €

Prevádzkové náklady počas zimy by hradil SFZ so svojich zdrojov, pričom náklady by vykrýval komerčným prenájmom haly na zimnú prípravu futbalových tímov a iné športové podujatia. Počas zvyšku roka by mohla slúžiť aj ako súčasť Výstavného areálu ako výstavná hala alebo ako koncertný a spoločenský priestor, vďaka čomu by sa náklady prevádzky mohli komerčne pokryť príjmami z podujatí.

5. Rýchlokorčuliarska hala.: Problémom organizácie zimných hier sú najmä tri potenciálne „biele slony“ a dve limitné prírodné požiadavky. Tými bielymi slonmi sú druhá krytá hala s väčšou kapacitou (takú dokáže utiahnuť finančne iba skutočne veľké mesto), bobová a sánkarská dráha a rýchlokorčuliarska hala. Vybudovať a prevádzkovať halu, ktorá ukrýva okrem tribún pre cca 5-10 000 divákov aj 400 metrový ľadový ovál je náročné na stavebnú aj chladiacu technológiu a využitie. Okrem krajín, kde je rýchlokorčuľovanie populárnym športom (Holandsko, Nórsko, Nemecko) je využitie haly relatívne nízke a tak financovanie dráhy zvládnu hlavne krajiny, ktoré majú veľké finančné prostriedky a vyhovujúce klimatické podmienky (USA, Kanada, Rusko, Čína).

V mojom návrh by po hrách hala slúžila mimo zimnej sezóny ako hlavný výstavný priestor, čo by mohlo dokázať pokryť náklady prevádzky mimo zimného obdobia. V zimnej sezóne (november – február) by mala multifunkčné využitie. Okrem príležitostného využitia ako rýchlokorčuliarský ovál by vnútorné ľadové plochy boli využívané ako vedľajšia ľadová plocha k Olympijskej hale, národné curlingové centrum a pre korčuľovanie verejnosti. Prevádzkové náklady by z malej časti kryli príjmy z prenájmu, čiastočne by prvé roky boli dotované výdavkami štátu a čiastočne by ich pokrývali subvencie mesta a VUC.

6. Ostatné objekty Olympijského centra. Okrem uvedených objektov si samozrejme pohyb veľkého počtu osôb v Centre vyžaduje aj ďalšiu vybavenosť. Tá by čiastočne bola súčasťou samotných objektov (viď vyššie) a čiastočne by bola riešená spôsobom dočasných stavieb. Ide napríklad o tréningovú halu k Olympijskej a Futbalovej hale, návštevnícke centrum a iné objekty vybavenosti. Tieto objekty by bola po hrách demontované a ponúknuté na odpredaj, pretože k dispozícii by boli podobné zariadenia vybudované v rámci mediálneho centra a dediny. V prípade záujmy by mohli byť tieto dočasné stavby prevedená na štát, ktorý by ich využil na zlepšenie športovej a občianskej vybavenosti v iných oblastiach Slovenska.

Finančné národy a využitie: Ostatné objekty Olympiského centra by mohli mať náklady tak vo výške 10-20 mln. € najmä vďaka predpokladanému odpredaju a dočasnému charakteru.

K nákladom na olympijské centrum treba pridať aj náklady na infraštruktúru, siete, výkupy pozemkov, čo predstavuje takisto nemalú čiastku. Na druhej strane však tieto náklady nie sú ešte prekážkou pre usporiadanie podobného podujatia, pretože ako bolo spomínané časť z nich by bola investovaná zo súkromných zdrojov, časť predstavujú náklady, ktoré časom z verejných zdrojov aj tak budú investované a iba časť predstavuje čisté náklady štátu a investície z verejných zdrojov.  Samozrejme aj keď Centrum predstavuje srdce Hier je iba malou časťou požadovaných investícií a aktivít. Navyše Zimné hry sú oveľa viacej ako letné ovplyvnené klimatickými a geografickými podmienkami, ktorým sa budeme venovať v nasledujúcej časti.

Rastislav Strhan Autor blogu: