Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí je názov publikácie, ktorú Stredoslovenské múzeum uvedie do života v stredu 12. septembra. Kniha, ktorej autorom je historik múzea Filip Glocko, má 231 strán.
Ako už napovedá názov, Dominantnou témou publikácie Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí je zlatníctvo. V tomto období fungovalo v meste niekoľko desiatok zlatníckych majstrov, ktorých spájali profesijné, rodinné aj priateľské väzby. Faktografické informácie, pochádzajúce hlavne z archívnych dokumentov a depozitárov domácich a zahraničných múzeí, sú v knihe doplnené o vybrané zlatnícke diela významných majstrov. Na čitateľa tak na 231 stranách čaká život 45-tich z nich v priereze dvoch storočí. V histórii Banskej Bystrice ide o prvé takto komplexne zmapované remeslo.
Veľa nových, neznámych a zaujímavých faktov
Zlatníctvo nie je len jedným z najstarších umení, ktoré človek poznal a praktizoval. Je aj jedným z najpozoruhodnejších umení z hľadiska rozmanitosti aplikácií a jedným z najkomplikovanejších z hľadiska použitých remeselných techník. Zlatníctvo v Banskej Bystrici bolo doteraz mimo hlavnej oblasti vedeckého výskumu a bádania. Odborná vedecká činnosť v archívoch, cirkevných inštitúciách, matrikách či domácich aj zahraničných múzeách, uskutočnená pre zámery tejto publikácie, spolu s rozborom vybraných zachovaných diel miestnych zlatníckych majstrov, priniesla mnoho nových, neznámych a zaujímavých informácií a faktov.
„Už pri vzniku monografie o Samuelovi Libayovi (2018), významnej osobnosti uhorského zlatníctva 19. storočia pôsobiaceho v Banskej Bystrici, som mal k dispozícii množstvo materiálu o zlatníkoch a ich dobe. Počas koncipovania práce a bližšieho kontaktu s tematikou Libayových spolupútnikov dozrelo vo mne presvedčenie, že ďalšie stopy v nepoznanej histórii by sa mali pomaly odkrývať a získavať nové informácie o doteraz bielych miestach na remeselnej mape mesta. Na mieste je legitímna otázka, prečo publikácia o zlatníctve a zlatníkoch v Banskej Bystrici nevznikla v chronologickom slede, a to od prvých doložených informácií v 14. storočí až po obdobie, kedy cechy ako také v 19. storočí postupne zanikali, až v roku 1872 oficiálne zanikli,“ hovorí autor publikácie Filip Glocko.
V knihe nechýbajú ani ženy – zlatníčky
Monografia podrobne zachytáva remeselné a osobné životné príbehy banskobystrických zlatníckych majstrov, ich tovarišov a učňov. Kompletný prehľad zlatníkov, z ktorých mnohí nepochádzali z Banskej Bystrice, ale prišli sa sem učiť k významným osobnostiam banskobystrického cechu, dopĺňajú aj ženy – zlatníčky. I keď o zlatníčky v pravom slova význame nešlo. Doménou žien boli v tomto období najmä domáce práce, zlatníčkami sa stali väčšinou už ako vdovy, pokračovateľky prác svojich manželov.
„Práve množstvo získaných informácií o zlatníkoch libayovskej éry bolo pre mňa rozhodujúce pri rozhodovaní sa a následnom spracovávaní historicky aj odborne vzácneho dokumentačného materiálu. Na základe relevantných údajov o všetkých zlatníckych majstroch v cechu po dobu dvoch storočí, v tomto prípade v 18-tom a 19-tom, dokumentuje publikácia nielen ich pracovný ale aj osobný a spoločensky aktívny život. Zároveň je obohatená o rozbory a fotodokumentáciu vybraných diel, demonštrujúcich majstrovstvo banskobystrických zlatníkov, ako aj súpisy dohľadaných diel doma a v zahraničí. Pre mňa, ako autora, historika a hrdého obyvateľa mesta Banská Bystrica, je nielen potrebné, ale z hľadiska môjho profesijného zaradenia aj povinné a prestížne, aby sme mali v histórii mesta zdokumentované exkluzívne remeslo v rozpätí viac ako šesťsto rokov. Remeslo, ktoré právom získalo v priebehu svojej histórie označenie umenie,“ dodáva Filip Glocko.
Publikácia Zlatníctvo v meste Banská Bystrica v 18. a 19. storočí bude do života uvedená vo štvrtok 12. septembra 2024 o 17.00 h v Thurzovom dome.
Kniha dopĺňa vo svojom kontexte aj aktuálnu medzinárodnú výstavu SAMUEL LIBAY – majster filigránu v Thurzovom dome. Záujemcovia si ju môžu zakúpiť vo všetkých troch expozíciách SSM.
Stredoslovenské múzeum je kultúrnou inštitúciou Banskobystrického samosprávneho kraja.
