Na tému výsledkov prvého kola volieb do VÚC sme sa porozprávali s RNDr. Tiborom Madleňákom, PhD., vedúcim katedry geografie Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici, ktorý sa špecializuje na volebnú geografiu – priestorovú analýzu výsledkov volieb.
Vyznačuje sa Banskobystrický kraj pri celoštátnych voľbách nejakými typickými znakmi voličského správania?
Vychádzať budem z typológie jednotlivých regiónov na okresnej úrovni, ktorú som urobil na základe výsledkov parlamentných volieb v rokoch 1998-2010. Banskobystrický kraj je z hľadiska politických preferencií celkovo veľmi diverzifikovaný. Je jasné, že južný pás obcí s maďarským obyvateľstvom podporuje strany SMK a Most-Híd. Banskobystrický okres sa z hľadiska volebných preferencií približuje mestskému prostrediu Bratislavy a Košíc.
Zvolen s okolím je jedným z najmenej vyprofilovaných regiónov v rámci Slovenska. Vyznačuje sa zvýšenou tendenciou voliť nové strany ako boli ANO, SaS či OĽaNO.
Okresy Detva a Poltár boli baštami volebnej podpory V. Mečiara, neskôr sa táto podpora presunula k SMERu. Niečo podobné platí aj v prípade okresov Žarnovica a Žiar nad Hronom.
Rovnako v severnejších oblastiach Gemera a Novohradu so zlou ekonomickou situáciou dosahuje SMER veľmi výrazné úspechy.
KDH nemá v rámci kraja veľmi silné pozície, významnejšie zisky dokáže zaznamenať len v niektorých obciach okresu Krupina. Podobne aj SNS, ktorá dokázala nadpriemerne osloviť len obyvateľov okresu Brezno.
Keď to porovnáme s výsledkami hlasovania do samosprávneho kraja, tak nadviazali tieto voľby na parlamentné? Alebo sa prejavila nízka volebná účasť?
Viac-menej sa podpora strán potvrdila, aj keď ide o iný typ volieb navyše s veľmi nízkou účasťou. V prípade Banskej Bystrice pravdepodobne nedošlo k mobilizácii voličov z pravicovo-liberálneho prostredia resp. ich ponuka pravicového bloku neoslovila, čo dokazuje aj skutočnosť, že v rámci banskobystrického okresu nebol úspešný žiadny kandidát na poslanca z pravicového bloku.
Prejavil sa aj pôvod kandidátov, keď Vladimír Maňka mal najsilnejšiu podporu vo Zvolene, Marián Kotleba mal nadpriemerné zisky v Banskej Bystrici a Ľudovít Kaník v Banskej Štiavnici.
Ako je to s podporou Mariána Kotlebu?
Ten mal najvyššiu podporu v okrese Brezno, Banská Bystrica a v treťom rade v oblasti severného Gemera. Vo všetkých troch prípadoch sú príčiny podpory tohto kandidáta rôzne. V Banskej Bystrici išlo zrejme o protest či recesiu. Voliči nechceli voliť V. Maňku a Ľudovít Kaník nebol pre nich alternatívou a nakoniec sa to takto pri nízkej účasti prejavilo. Čo sa týka východnejšej polovice Horehronia a priľahlého Gemera, tak tam je to pravdepodobne o zlej ekonomickej situácii, ktorá v minulosti viedla k masívnej podpore SMERu.
Keď si porovnáme výsledky ĽS NS v parlamentných voľbách a výsledky Kotlebu teraz, je medzi nimi súvislosť? Alebo sa zmiešali rôzne iné vplyvy?
Celkom zjednodušene sa to nedá povedať, ale súvislosť tam je. Napríklad v posledných voľbách do NR SR v roku 2012, získala na okresnej úrovni ĽS NS najviac v okresoch Brezno a Kežmarok (5,75% a 5,86% pozn.red.). Čiže v prípade Brezna tam súvislosť je, v prípade Banskej Bystrice nie. Rovnako to neplatí v prípade severného Gemera, kde bol v parlamentných voľbách silný SMER-SD.
ĽS NS ponúkla kandidátov aj v iných krajoch, nie však také osobnosti, ktoré by presvedčili ľudí, že sú lepší ako zabehnutí politici. V týchto krajoch však zrejme viac zaujala aj osoba vyzývateľov.
Dá sa teda vysvetliť ten výsledok aj osobnosťou kandidátov?
Áno. To isté, čo som povedal na margo kandidátov ĽS NS za županov v iných krajoch, platí aj o ich kandidátoch do zastupiteľstva v Banskobystrickom kraji (do zastupiteľstva sa dostal iba Kotleba pozn.red.). Podpora ĽS NS je zatiaľ založená predovšetkým na silnom lídrovi, ale to bolo aj v prípade takých strán ako HZDS, SNS či v súčasnosti SMER-SD.
Keď sa pozrieme na iné strany, zaujímavosťou je, že ani Most-Híd nezískal žiadny mandát v zastupiteľstve BBSK. Pred voľbami mali SMK a Most-Híd dohodu, že si nebudú v okresoch vzájomne konkurovať a obe strany nepostavili plnú kandidátku.
Táto otázka sa mi bude ťažšie rozoberať. Do maďarského prostredia veľmi nevidím, neviem ako tam prebiehala kampaň a akí kandidáti resp. osobnosti boli postavení v rámci týchto regiónov.
Ako to vidíte na druhé kolo, bude mobilizácia voličov ešte väčšia? Prípadne ako sa prejaví?
Nerád by som svoje predikcie medializoval, pretože pri nízkej volebnej účasti je to ťažké. Rozhoduje zopár tisíc hlasov. V. Maňka získal 60-tisíc hlasov a M. Kotleba 26-tisíc.
Keď sme pri volebnej účasti, kde chodia ľudia voliť najviac?
V tomto prípade sa nepotvrdil vzťah s nejakým socio-ekonomickým ukazovateľom. Najväčšiu účasť mali okresy Krupina, Detva a naopak najnižšiu Veľký Krtíš, Lučenec a Brezno.
Čo sa týka mobilizácie, tak som čítal komentáre, že by bolo pekné, keby sa voliči Banskobystrického kraja zachovali ako voliči vo Francúzsku v prípade 2. kola medzi Chiracom a Le Penom (v roku 2002 postúpil do druhého kola prezidentských volieb ultrapravičiar Le Pen známy najmä nacionalistickou a antiimigratnskou rétorikou pozn.red.). Ale či to bude taká masívna mobilizácia, uvidíme…