Vlasta Harazínová sa v priebehu niekoľkých mesiacov stala príkladom pre všetkých športovcov i iných ľudí. Popri už známej Eve Martinkovej, za krátky čas snaha priniesla veľké úspechy vo fitness ďalšej Banskobystričanke.
Prečo ste začali s fitnessom a ako ste sa dopracovali k súťaženiu v ňom?
Pohyb sa stal neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Už 15 rokov tancujem vo folklórnom súbore Bystrina a tanec bol pre mňa vždy tou najväčšou vášňou. Do cesty sa mi však postavili zdravotné problémy s kolenom a aj to bol dôvod, ktorý ma pred dvoma rokmi pritiahol do posilňovne. Zo začiatku som sa pokúšala cvičiť sama, ale nemala som istotu, že cvičím správne a efektívne. Oslovila som osobného trénera a v mojom prípade to bol už len krôčik k tomu, aby sa fitness stalo mojou druhou vášňou. Vtedy si ma všimol a videl vo mne potenciál aj vtedajší prezident SSNKF (Slovenská Spoločnosť pre Naturálnu Kulturistiku a Fitness), ktorý mi pomohol pri príprave na blížiacu sa súťaž.
Akých súťaží ste sa zúčastnili a aké úspechy ste doteraz dosiahli?
Po polroku intenzívnej prípravy boli mojou prvou súťažou hneď Majstrovstvá Slovenska v Senici, kde som v kategórii fitness model do 170 cm obsadila 1. miesto. Nikdy by mi nenapadlo že by som mohla dosiahnuť taký úspech a už vôbec nie, že ma následne na to osloví Evka Martinková, ktorá sa tak isto v tom čase pripravovala na súťaž, a za dva týždne s ňou vycestujem na Majstrovstvá Európy WFF (WorldFitnessFederation) do Kharkiva (Ukrajina). Bola to pre mňa v prvom rade veľká skúsenosť, a bonusom za drinu a odriekanie bolo opäť 1. miesto. Okrem zážitkov na Ukrajine som si z tadiaľ priniesla aj niečo viac ako medailu, a to kamarátstvo s mojou budúcou trénerkou Evkou Martinkovou. Jej dlhoročné skúsenosti , tréningy pod jej vedením a energia mi dodali odvahu na dosiahnutie ďalšieho úspechu.
Prišli tak domáce Majstrovstvá sveta amatérov.
Ôsmeho októbra som sa na základe nominácie z Ukrajiny zúčastnila Majstrovstiev sveta amatérov pod hlavičkou federácie WFF, ktoré sa ako každý rok konali v kúpeľoch v Brusne. Pre mňa bolo úspechom už len to, že som mala nárok nastúpiť na MS. Dôležité však bolo, čo najlepšie sa odprezentovať a evidentne sa mi to aj podarilo, keďže som získala tretie zlato.
Čo na tieto úspechy hovorí rodina?
O prípravách na moju prvú súťaž vedela len blízka rodina a pár mojich známych. Netušila som do čoho idem a ako to dopadne, takže som sa to snažila udržať v tichosti. Chápete, aby som potom nemala veľkú hanbu. O to viac sa mi páčili reakcie po súťaži. Kamarátom začali dochádzať súvislosti, prečo som jedla také „nechutné“ jedlo, prečo som stále nemala čas a na oslavách neoslavovala. No a ja som sa na tom náramne bavila. Samozrejme rodičia sú na mňa hrdí a ja som vďačná za ich podporu. Som rada, že to všetko úsilie stálo za to a ja som nesklamala.
Čo obnáša príprava na takúto súťaž, musíte dodržiavať nejaké striktné pravidlá?
Celá príprava je o tréningoch, upravenej strave, disciplíne a obetovaní voľného času. Takže ste to nazvali presne – striktné pravidlá. Mám to šťastie, že cvičenie ma baví. Trochu namáhavejšie pre mňa bolo dodržiavanie diéty, keďže som „závislá“ na pečive a to je samozrejme neprípustné. Pred prvou súťažou som to paradoxne zvládala o čosi lepšie. Asi preto, že som netušila čo ma čaká. Pred Majstrovstvami sveta ma už premohla psychika a rátala som doslova minúty, ktoré ma delia od poriadneho jedla (úsmev).
Chcete so súťažením ďalej pokračovať?
Pýtate sa ma to po súťaži, kedy som vyčerpaná psychicky aj fyzicky. Takže momentálne ma napáda jediná odpoveď – už nikdy nepôjdem na žiadnu súťaž (úsmev). Určite potrebujem oddych a znovu pocítiť radosť z cvičenia, aby som mohla pokračovať. Či to bude len pre potešenie alebo naopak súťažne, to sa nechám prekvapiť aj ja.
