Štyri tituly majstra sveta, tri európske a jeden interkontinentálny titul, 84 profi zápasov, z toho 77 výhier, 28 KO a jedna remíza. Taká je bilancia doterajšej, trinásť ročnej kariéry banskobystrického thaiboxera Vladimíra Moravčíka, zvaného Dracula.

Vlado_MoravčíkZa necelé tri týždne Vlada Moravčíka čaká v ringu ďalšia výzva. Zápas o interkontinentálneho šampióna najprestížnejšej organizácie WMC (World Muaythai Council), ktorý bude vyvrcholením galavečera ENFUSION LIVE, 23. apríla na Zimnom štadióne v Žiline. V ringu sa postaví proti skúsenému a tvrdému thajskému bojovníkovi Kemovi Bernenungovi. Ten má na konte vyše tristo zápasov, z toho 250 víťazných. Jednu z prehier však utŕžil pred asi piatimi rokmi práve od Vlada Moravčíka. Aj o tom sme s banskobystrickým Draculom hovorili minulý týždeň, krátko pred jeho odchodom na prípravu do Holandska.

Kde konkrétne sa v Holandsku budete pripravovať na zápas s KemomBernenungom a na čo sa v príprave zameriate? 

V klube Colosseum v Utrechte, kde chodia profíci, skúsení bojovníci, je to tam naozaj na vysokej úrovni. V Holandsku sa preferuje skôr klasický box, kickbox, čiže príprava nebude v thajskom štýle, v ktorom bude zápas v Žiline. Ale nemyslím si, že by mi to malo uškodiť, skôr mám pocit, že to bude zmena, ktorá mi pomôže. Do Holandska sa chodí kvôli sparringom, tie sú tam niekedy také náročné ako samotný zápas.To ma oslovuje a momentálne aj motivuje na zápas, ktorý ma čaká v Žiline.

S Thajčanom Bernenungomste už raz v ringu boli. Ako to dopadlo?

Áno, bojoval som s ním a zvíťazil som. Je to už asi päť rokov. Ten zápas bol jeden z najťažších v mojej kariére a dovolím si tvrdiť, že keby sme bojovali v Thajsku, v thajských pravidlách, nevyhral by som. Bol to dosť vyrovnaný boj, navyše v piatom kole mi Kemzlomil nos. No uvidíme, päť rokov je dlhá doba, za ten čas sa mohol posunúť ďalej, no mohol aj stagnovať… to zistím až v ringu.

Takže akú taktiku zvolíte?

Ideme na päť kôl. To prvé kolo vidím ako „oťukávacie“, ale od druhého kola by som chcel diktovať tempo ja a chcel by som vyhrať, samozrejme. Je však ťažko hovoriť o tom vopred. Po prvom kole budem „múdrejší“.

Vlado MoravčíkIste aj domáce prostredie zohrá rolu…

To určite. V Žiline budem na takejto akcii boxovať tuším ôsmy raz. Ešte ani raz som neprehral a cítim sa tam ako doma. Dúfam, že táto bilancia výhier zostane aj po zápase s Kemom.

Budete trénovať do poslednej chvíle pred zápasom, alebo si dáte aj voľno?

Deň pre zápasom je váženie. V ten deň už viacmenej nič nerobíme, žiadne cvičenie, oddych. Týždeň pred zápasom, samozrejme, trénujem, ale tréningy už nie sú také náročné. Každý bojovník má pred zápasom svoje rituály, ktoré má odskúšané a ktoré má rád. Ja tie posledné dni, aj keď oddychujem, vždy musím niečo robiť, nemôžem si nechať dva dni voľno, lebo na tretí deň už telo proste ide do útlmu. Radšej idem do telocvične a aspoň sa tam ponaťahujem.

Spomenuli ste váženie. To je tiež taký dôležitý „rituál“ a vyžaduje si určitú životosprávu. Zhadzujete pred zápasom kilá, alebo priberáte?

Myslím, že všetci bojovníci kilá zhadzujú. Iba ak by niekto išiel do vyššej váhovej kategórie, priberá. Teraz budem zhadzovať zhruba päť kíl. Bežne mám váhu osemdesiat, osemdesiatjeden a boxujem s váhou sedemdesiatsedem kíl. Týždeň pred zápasom mám na každý deň presne určené, koľko čoho môžemzjesť a vypiť. Deň pred zápasom, kedy je váženie, už nejem nič. To chudnutie a trápenie pred zápasom je niekedy horšie ako samotný zápas. Po vážení, ktoré býva zvyčajne večer sa už najem, koľko chcem a čo chcem. (Smiech.) Ale nie, nie je to celkom tak.

Enfusion posterNajbližšie vás uvidíme 23. apríla v ringu v Žiline. Čo chystáte pre Banskobystričanov? Na vlaňajšom májovom FullFightste im ponúkli senzáciu v podobe boja v klietke.

No neviem, či senzáciu. (Úsmev.) Pravidlá boja boli také isté ako v ringu, len som bojoval v klietke, v octagone, ktorý je väčší ako klasický ring. Pre mňa priam obrovský priestor, lebo som skôr statický bojovník. Súperom v klietke mi bol Rakúšan Shkodran Veseli, pôvodom Albánec, a on sa tam začal viac hýbať, až som mal problém „odrezať“ sa. V ringu sú len štyri rohy, v octagone je ich osem. Ale zvládol som to a jednoznačne som vyhral, čo ma, pravdaže,potešilo. Tento rok, 4. júna, sa v Banskej Bystrici znovu uskutoční toto podujatie. Znovu budú boje v klietke, ale bude to americký UFC (Ultimate Fight Championship) octagon, ktorý je ešte väčší. Rozhodne sa budem musieť poriadne rozbehať, potrénovať atletiku. (Smiech.)

Čo vaša rodina, podporuje vás?

Samozrejme, podporujú ma všetci… a všetci sa ma pýtajú, kedy už skončím. (Smiech.) Od mamy to počúvam najčastejšie. Stále sa o mňa bojí. No ešte hádam vydrží.

A vy dokedy mienite vydržať?

Zatiaľ to neriešim. Ak  by nedajbože prišlo nejaké zranenie, neváhal by som a skončím. Ale momentálne som na tom tak, že ma to baví a darí sa mi. Vlani som mal štyri zápasy, štyri výhry, z toho jeden svetový titul.(Titul asociácie WFCA do 75 kg v thajskom boxe s Francúzom YohanomLidonom, pozn. red.) Mám pocit, že tých trinásť rokov, čo som boxu obetoval, sa mi teraz začína vracať. Iste je to aj tým, že na Slovensku už ľudia berú thaibox ako šport, a nie sme pre nich len bitkári. Teraz by sa mi s týmto všetkým ťažko lúčilo. No ale uvidím…

Športový deň Uhlisko_2015Takže máte aj plány čo ďalej?

Tento rok by som chcel otvoriť vlastnú boxerskú školu a to sa budem musieť viac venovať trénovaniu chlapcov a zrejme nebudem stíhať jedno aj druhé. Lebo nedá sa robiť súčasne aj trénera aj profi boxera. Jedno by išlo na úkor druhého.

Trénovať chcete deti?

Určite hlavne deti, ale nebude to špeciálna škola thaiboxu, skôr prípravka, kde sa bude trénovať formou hry. Jasné, že aj do boxerského vreca budú búchať. Vlani na športovom dni na Uhlisku som videl, že deti box zaujíma. Doslova „šóra“ detí!Všetci si chceli natiahnuť boxerské rukavice a zaboxovať. Ja som bol taký zničený! (Smiech.) V máji opäť bude táto akcia, tak som nahovoril aj TomyhoKida a Romana Voláka, aby prišli, nech tam nie som na tú kopu detí sám… Ale aby som dokončil tú školu, trénovať chcem aj dorast a ženy.

Čiže nemáte nič proti ženskému boxu…

Viac by som u žien preferoval fit box, na kondíciu. Zašportovať si, vybiť energiu. Či budú aj zápasiť, to už bude na ich voľbe. Ja veľmi ženy v ringu nemusím. Síce sa vedia viac pobiť ako chlapi, o tom potom, ale neviem si predstaviť, že by mi žena prišla domov po zápase dobitá, s monoklami. Je to veľmi tvrdý šport. No keď príde dievča a povie, že chce zápasiť, a bude poriadne trénovať, prečo nie? Sú dievčatá, ktoré to chcú a ja ich nebudem odhovárať.

Enfusion Live Žilina_2015Čo bolo pre vás vo vašej trinásťročnej kariére doteraz najväčším zážitkom? Výhry, prehry…

V živote, samozrejme, to bolo narodenie syna Matúša. V kariére prvé, čo mi utkvelo v pamäti, bol môj prvý svetový titul, ktorý som získal v Hongkongu v roku 2007. (Svetový šampión I-1 WMC, pozn. red.)To bol pre mňa silný moment. No v pamäti mi utkvela aj prehra v roku 2012 v Banskej Bystrici proti thajskému bojovníkovi YodsanklaiFairtexovi. Tiež sa bojovalo o svetový titul WMC. Vtedy mi to vôbec nevyšlo, proste som prehral. Dosť dlho som sa z toho dostával. Ale som rád, že som to prekonal a ďalej zápasím. Bol to negatívny zážitok, no s odstupom času to beriem ako zlom, ktorý ma posunul dopredu. Prehra jednoucho neznamená koniec, treba ísť ďalej. Šampión je vtedy šampión, keď sa aj po takejto prehre znova dokáže vrátiť do ringu.

Za aký klub alebo tím teraz boxujete?

Mám tím ľudí, ktorí mi pomáhajú v príprave. Trénera Jožka Poliaka, ktorý  robí karate, takže s ním sa sústredíme hlavne na nohy, potom je to Milan Králik, s ktorým trénujem klasický box a venujeme sa rukám, a kamarát Roman Švantner mi robí kondičnú prípravu. Sú to všetko moji dlhoroční kamaráti. Inak som viac menej samostatná jednotka. Je to náročnejšie, lebo každý bojovník potrebuje mať sparring partnerov, s ktorými trénuje. Často cestujem na sparringydo Holandska alebo do Žiliny, do Bratislavy, do Prahy a nacestujem sa dosť. No ale vybral som si takúto cestu a zatiaľ to zvládam.

Ešte otázka na záver. Ako ste prišli k prezývke Dracula? Aj keď teda gróf Vlad III., nazývaný tiež VladDracula, bol parádny bojovník… 

To je stará príhoda, túto prezývku mi dali Číňania počas môjho prvého zápasu o svetový titul v Hongkongu. Číňania fičia na prezývkach a aby nabudili fanúšikov, na plagáty vždy pridajú k menu aj „bojové“ meno. Dracula vznikol z mena Vladimír. Oni si to odvodili z mena grófa Vlada Draculu. Rumunsko je v Európe, a z toho vznikla moja prezývka. Navyše, mával som zápasy na plné thajské pravidlá, s lakťom, veľakrát otvorené čelo, krv…  A neviem, ktorý komentátor tu na Slovensku raz spomenul, že Dracula…  a už mi to zostalo.