Dvadsaťdva tunelov. Pre niekoho dennodenná realita cesty do školy či práce, pre iných prívlastok aj pre turistov obľúbenej železničnej trasy medzi Banskou Bystricou a Hornou Štubňou smerujúca oficiálne až po Diviaky.
O výstavbe železničnej trate spájajúcej Banskú Bystricu a Turiec sa rozhodlo v roku 1935 a samotná výstavba začala o rok neskôr. Súčasne tu niekedy pracovalo 12-tisíc robotníkov. Presne 35 ich pri výstavbe prišlo o život. Trať bola dokončená na konci roka 1940, čo bola na tú dobu rýchla doba výstavby. Cez vojnu bola potom časť trate zničená. Aj keď pôvodne sa pri stavbe počítalo len so 14-timi tunelmi, napokon ich je až 22 s celkovou dĺžkou viac než dvanásť kilometrov. Najvyššie postavený tunel na trati a zároveň najdlhší železničný tunel Slovenska – Čremošniansky – meria 4 697 metrov.
Takéto a aj mnohé ďalšie zaujímavosti sa dozviete z dokumentárneho filmu, ktorý počas roka natočili dvaja mladí filmoví tvorcovia Martin Potančok a Gabriel Hazák.
Mysleli si o nich, že sú teroristi
Samotné natáčanie dokumentu Dvadsaťdva tunelov trvalo pätnásť dní strávených na nohách v horskom teréne Veľkej Fatry. Nasledovali hodiny práce na postprodukcii. S prípravami začali tvorcovia už pred letom a finálny dvadsať minútový dokument uzrel svetlo sveta v týchto dňoch.
Autor myšlienky – Banskobystričan Martin Potančok, sa filmovej tvorbe venuje už od strednej školy, a dnes je študentom multimediálnych technológií na Žilinskej univerzite. Pri tvorbe dokumentu sa spojil s ďalším mladým nadšencom filmovej tvorby z tunajšej UMB Gabrielom Hazákom.
Aj keď mladí filmári na príprave dokumentu spolupracovali so železničiarmi, nevyhli sa aj kurióznym situáciám: „Traťový personál si o nás myslel, že sme teroristi a zavolali na nás železničnú políciu. Samozrejme, my sme sa o tom dozvedeli až potom, čo nás policajti našli na tretí pokus v stanici Harmanec Jaskyňa, kde sa nás výpravcovia snažili „nenápadne“ zdržať a navrhli nám či si nechceme natočiť prehadzovanie výhybiek. Našťastie nás to stálo len pokutu desať eur za vstup do koľajiska,“ hovorí Potančok.
