Žije v Banskej Bystrici a v máji sa stala vicemajsterkou Európy v bikini fitness. Pred časom sme sa s ňou porozprávali v gyme na Zvolenskej ceste, ktorému venuje množstvo svojho času a úsilia. Bianka Láskavá sa v rozsiahlom rozhovore podelila o svoje skúsenosti či rady pre bežných ľudí, ktorí cvičia, alebo by chceli začať.
Aké si mala leto?
Leto bolo pre mňa skôr také pracovné, lebo sme otvorili nový gym a celú energiu, financie aj všetko investujeme do tohto gymu.
Nový gym, v ktorom sa nachádzame, je skôr taká klasická posilňovňa s činkami, alebo je zameraný na tréningy pre športovcov, ktorí potrebujú pracovať na kondícii?
Ja sa skôr zameriavam na kulturistiku, fitness, ale keďže trénujem aj bežnú populáciu, tak nie som úplne zástanca len tej strojovej časti, ale som toho názoru, že ľudia by mali v prvom rade vedieť pracovať s vlastným telom a potom prejsť k tej strojovej časti. Takže máme tu funkčnú aj strojovú časť.
Akému športu sa venuješ?
Ja sa momentálne venujem fitness, konkrétne kategórii bikini fitness. Máme viacej výškových kategórií. Nemáme váhové kategórie ako v kulturistike, ale sme rozdelené výškovo a vekovo.
Prečo výškovo a vekovo?
Váha v našej kategórii nie je dôležitá. Každej súťažiacej pristane iná hmotnosť. Nedá sa to rozdeliť, že tá by mala mať 50 kíl, tá 55. Ide o to, aby na pódiu nevznikli výškové nerovnosti. Výška aj skresľuje, pričom vyššia baba musí nabrať viacej svalovej hmoty, aby sa to nejak rozložilo.
Ako si sa dostala k bikini fitness?
Môj bývalý priateľ sa venoval kulturistike. Vtedy som mala 16 rokov a jedného dňa som išla autobusom, a len tak sa ma spýtal, či by som nechcela skúsiť kulturistiku. Ja som bola presne ten typ, odmalička som športovala, behávala, vždy som sa nejak hýbala. Tak som si povedala, že prečo nie. Nebolo to za cieľom súťaženia, ale tak ako každé dievča, chcela som znížiť telesnú hmotnosť, spevniť telo. Potom neskôr zo dňa na deň som si povedala, že možno by som vyskúšala aj tú súťaž. Najprv som začala cvičiť sama, potom som mala aj trénera a prvýkrát som išla na pódium, keď som mala 19 rokov.
Na pódiu som nemala žiadny stres, ledva som udržala oči otvorené
Aká to bola súťaž?
Vtedy to bolo v asociácii v naturálnej kulturistike. Momentálne už tá asociácia neexistuje. Boli to klasické pohárové súťaže. Keď som začínala, tak moja súčasná kategória bikini fitness ešte v naturálnej kulturistike nebola. Vtedy som bola v kategórii fit model, v ktorej to bolo menej o svalovej hmote. Až tak sa mi to nepáčilo, lebo tam boli baby, ktoré boli možno párkrát v posilňovni, mali nejaké tvary a už išli na pódium. Preto som sa rozhodla prestúpiť.
V máji si sa stala vicemajsterkou Európy v bikini fitness. Ako si sa tam dostala?
Ja som nečakala, že sa tam dostanem. Štyri roky som nesúťažila, ale vedela som, že sa chcem ísť ešte na to pódium postaviť, len som nevedela, že kedy. Tým, že som sa sťahovala z Bratislavy do Bystrice, som si povedala, že ešte tomu možno nechám čas. Jedného dňa mi napísal môj tréner Vladimír Pečeňa, že v akej forme momentálne som. Tak som mu poslala fotku, na čo mi odpísal, že či sa chystám na súťaž. Povedala som mu, že momentálne nad tým nerozmýšľam, na čo mi odpovedal, že by bola chyba neisť, že tá forma je naozaj dobrá. Tak som si povedala, že prečo nie. Prvá súťaž mi nevyšla, ale ďalšiu som vyhrala, na základe čoho mi bolo povedané, že budem možno reprezentovať Slovensko. O dva týždne som na Majstrovstvách Slovenska skončila druhá, čím som si vybojovala miestenku na Majstrovstvá Európy.
Ako spomínaš na samotné Majstrovstvá Európy?
Preteky sa konali v Španielsku, v Santa Susane. Súťažilo sa každý deň s tým, že každý deň išla iná kategória. Vedela som, že pôjdem v posledný deň, len som nečakala, že pôjdem tak neskoro, lebo na pódium som sa dostala až o jednej v noci. Keď som videla tie pretekárky, tak som si povedala, že čo tu hľadám. Tie baby boli od hlavy po päty tip-top pripravené, namaľované, upravené. Ja som sa tam objavila s tým, že sme boli natierané valčekom na izbe, pripravovali sme sa navzájom, vlasy som si robila sama. Nevedela som, do čoho idem. Ja som bola taká unavená, že keď som sa dostala na pódium, tak som nemala žiadny stres, lebo som ledva udržala oči otvorené, bolo to časovo vyčerpávajúce. Tým, že som bola uvoľnená, tak to bolo z mojej strany prirodzené. Postupne som videla, že som sa dostala do prvého vyvolávania, potom do finále, tak som tomu neverila, že ja som vlastne v prvej šestke. Potom nás zavolali na konečné vyhlásenie, stále nehlásili moje meno, až kým vyhlásili, že som druhá. Bolo to neuveriteľné, mala som také emócie…
Čo ťa v športe motivuje?
Mňa ten šport baví. Čím je bližšie k súťaži, tak je telo unavenejšie, a vtedy nejde o to, čo ma motivuje. Skôr je to taká disciplína a rutina, že idem, zacvičím si a cítim sa lepšie. Jediné, čo ma motivuje, som asi ja sama, že chcem byť lepšia a dosiahnuť niečo aj vtedy, keď nie sú ideálne podmienky.
Venuješ sa tomuto športu profesionálne?
Treba si uvedomiť, že tento šport je o tom, že človek ho musí mať naozaj rád. Keď idem súťažiť pod zväzom, napríklad na Majstrovstvá Európy, kde som bola nominovaná, tak je mi to hradené. Keď sa rozhodnem ísť na súťaž, ktorá nie je priamo pod zväzom, tak už si štartovné platím sama, tam hovoríme o sume okolo 200 – 300 eur, čo je len štartovné, a to nehovorím o výdavkoch na cestu, hotel, prípravu, plavky, topánky a podobne. Pokiaľ človek nemá sponzorov, tak do toho niekedy viac dáva ako dostáva. Na niektorých súťažiach sa dá vyhrať aj finančná odmena, ale skôr sa tak nedeje. Jednou z položiek je samozrejme aj strava, ale pokiaľ si človek pripraví jedlo sám, tak je to výhodnejšie, ľudia častokrát hľadajú výhovorky.
Prvá rada – neodkladať
Venuješ sa aj trénerstvu. Trénuješ ľudí priamo na bikini fitness, alebo skôr v rámci klasického posilňovania?
Ja momentálne nepripravujem pretekárov na súťaže. Veľa pretekárov nedodržiava správne stravovanie či tréningový plán a potom povie, že na vine je tréner, keď sa mu preteky nevydaria. Chcela som tomuto predísť. Pretekárovi je potrebné venovať sa neustále a nie vždy dodržiava stanovený plán prípravy na sto percent. Nie je tam až taká radosť ako pri bežnej populácii. Ľudia z bežnej populácie sú niekedy viac disciplinovaní ako pretekári, čo sa mi páči. Cvičia preto, lebo sa chcú cítiť dobre, alebo sa chcú psychicky odreagovať.
Čo by si poradila človeku, ktorý sa nikdy nevenoval športu aktívne, ale chcel by niečo so sebou urobiť, cítiť sa lepšie a začať cvičiť?
Prvá rada – neodkladať. Treba začať hneď, to je najlepšie, a nie, že začnem zajtra, napozajtra… Áno, tie začiatky sú ťažšie, lebo keď klient nie je zvyknutý na pohyb, tak je najťažšie práve začať. Potom je to už jednoduchšie, vytvorí si rutinu, že ráno vstane, ide si zacvičiť a ide do práce. Ďalšia vec – keď začínam a neovládam techniku cvikov, tak si treba nájsť trénera, ale dobrého trénera, lebo tréner môže častokrát spôsobiť to, že vám ešte ublíži, keď on sám má len nejaké základy a jeho cieľom je len biznis. Nechcem nikoho osočovať, ale dnes je takých trénerov veľmi veľa.
Veľa ľudí si myslí, že keď chce schudnúť, tak treba čo najmenej jesť. Je to tak?
Nie. Je to to najhoršie, čo môže človek urobiť. Keď sa telo dostáva do veľkého deficitu, tak si uloží všetko, čo zjeme, lebo sa bojí, že mu nedáme najesť. Je naozaj potrebné nedostávať sa do extrémnych deficitov, nastaviť si mierny deficit, to znamená, že príjem je trošku nižší ako výdaj, to je celé gro. Ide o to dostať sa do deficitu a nastaviť ho tak, aby nebol extrémny a bol udržateľný. Tiež nie je dobré držať deficit dlhodobo, lebo telo potrebuje hnací motor.
Aké je potom ideálne stravovanie?
Máme tu rôzne princípy stravovania. Jeden napríklad spočíva v tom, že počas ôsmich hodín jem, a zvyšok dňa nejem, len počas tých ôsmich hodín zjem to, čo si zadám, ten stanovený príjem. Je to však skôr na danej osobe, že čo si sama určí. Niekomu vyhovuje jesť viackrát do dňa, niekomu menej. Niekto má také zamestnanie, že nemôže každé tri hodiny jesť. Pri veľa ľuďoch je lepšie jesť menšie porcie párkrát za deň, lebo keď dlhšie nejeme, tak môže prísť vlčí hlad, a vtedy sa stane, že otvoríme chladničku a zjeme prvé, čo vidíme. Treba mať v stravovaní flexibilitu a dopredu si prichystať, čo budeme jesť.
Prečo?
Keď nemáme prichystané jedlo a sme veľmi hladní, tak siahneme po hocičom. Avšak, ja nerada rozdeľujem jedlo na zdravé a nezdravé. Ide skôr o to, v akom množstve to prijmem a čo to dá môjmu telu. Pizza alebo vyprážaný syr spôsobí skôr to, že si môžem ísť akurát tak ľahnúť, skôr ma to utlmí ako nabudí. Ide o to, aby bola strava pestrá, aby tam bola aj zelenina, ovocie… My ľudia sme sa stali skôr otrokmi pre jedlo, že pol dňa sedíme na zadku a jeme ako vrcholový športovec, ktorý je pol dňa na bicykli. Je potrebné jesť toľko, koľko naozaj vydáme a potrebujeme.
Po ukončení rozhovoru a vypnutí diktafónu pokračovala príjemná voľná debata ďalej. Keď som sa Bianky Láskavej pýtal na tréningy, tak povedala, že najhorší tréning je ten, ktorý nebol. Ďalšou z častých otázok ľudí, ktorí sa venujú, alebo chcú venovať cvičeniu, je pomer dôležitosti stravy a tréningu pri snahe o dosiahnutie výsledku. „Nepreferujem ten názor, že napríklad päťdesiat percent je strava a päťdesiat percent je cvičenie. Ja tvrdím, že všetkému treba venovať sto percent úsilia,“ odpovedala.
V medailovej žatve pokračovala aj na jeseň
Bianka Láskavá potvrdila dobrú formu aj na jeseň. V októbri ovládla Different cup v Trebišove, kde sa umiestnila najvyššie spomedzi 18-tich účastníčok. „Ešte stále to nejak spracovávam. Naozaj som veľmi šťastná. Možno veľa z vás nevie, čo všetko si to vyžaduje. Je za tým veľmi veľa práce. Ďakujem každému jednému človeku, ktorý ma podporil, či už mi len napísal, alebo bol na tejto ceste so mnou. Takisto ďakujem aj mojím klientom, môjmu priateľovi, trénerovi Pečeňovi, ktorý mi vždy dôveruje a sprevádza ma na týchto súťažiach. Naozaj mu ďakujem za to, že ma podporuje, hlavne psychicky,“ prihovorila sa po súťaži svojim priaznivcom na sociálnej sieti.
V októbri bodovala aj v zahraničí, keď v Rakúsku na Diamond Cupe Austria obsadila bronzovú priečku. Okrem toho sa Bianka Láskavá v októbri umiestnila na 5. priečke v českom Kladne na podujatí Fitness Mania Classic. V prvej polovici roka si okrem európskeho striebra pripísala aj celkové prvenstvo na VC Dubnice či 2. miesto na Majstrovstvách Slovenska.
