MMA bojovníčka banskobystrického Dracula MONACObet Gymu Veronika Smolková je vo svojej váhovej kategórii ôsmou najlepšou Európankou. V jednej z najprestížnejších organizácií sveta si pripísala už štvrtú výhru v rade, hoci sa cítila zle. Titul šampiónky si ešte nepýta.
Absolventka banskobystrickej Strednej športovej školy si upevnila pozíciu jednotky v mušej váhe organizácie Oktagon MMA. Po novembrovej výhre nad Mileide Simplicio zdolala ďalšiu silnú súperku. V poslednú februárovú sobotu na podujatí Oktagon 67 v Třinci porazila na body 25-ročnú Španielku Aitanu Álvarez. „Sweetheart“ sa tak posunula na 49. miesto vo váhovej kategórii do 56,7 kg v celosvetovo uznávanom rebríčku Fight Matrix, medzi Európankami jej patrí ôsma priečka.
Dvadsaťdvaročná rodáčka z Revúcej, ktorá sa presťahovala do Banskej Bystrice a pod vedením trénerského tímu legendárneho Vladimíra Moravčíka vyrástla v obávanú bojovníčku, vylepšila svoju bilanciu v profesionálnej klietke na šesť víťazstiev a tri prehry. V rozhovore pre BBonline.sk rozprávala otvorene aj o tom, že okrem súperky sa musela popasovať aj s nepríjemnou chorobou.
Veronika, po zápase si hovorila aj o zdravotných komplikáciách. Ako ovplyvnili prípravu, zhadzovanie váhy a samotný zápas?
Týždeň pred zápasom som dostala črevnú virózu, mala som extrémne bolesti. A hlavne, aj váha mi riadne stúpla, keďže mi bruško narástlo, črevá som mala opuchnuté, takže pri robení váhy to urobilo veľa. Váha mi išla veľmi ťažko dole. Vo štvrtok som robila dva a pol kila, čo bolo zatiaľ najmenej, ale išlo mi to veľmi ťažko dole. Zhadzovala som to od polnoci v podstate až do deviatej rána. Cestou z Banskej Bystrice som išla do Třinca v sauna obleku a v dekách zabalená, aby mi ešte pustilo tých tristo gramov, ktoré sme nevedeli dať dole. Myslím si, že to zohralo určite veľkú rolu. Telo bolo veľmi oslabené. V zápase som sa snažila podať čo najlepší výkon. V noci z piatka na sobotu som sa zobudila a strašne ma bolelo hrdlo, s čím mám problém doteraz, mala som aj teplotu, ale povedala som si, že ten zápas nezruším. Vedela som, že keď túto súperku porazím, tak ma to vyšvihne hore, pretože je veľmi kvalitná. Dala som do toho všetko, akurát som nebola taká dravá, ako by som normálne bola. Išla som na istotu, vyhrať zápas a neriskovať, že by ma udrela do brucha.
Opäť si posledné gramy na vážení ostrihala z hlavy. Zdá sa, že termíny u kaderníčky si už môžeš ladiť s termínmi zápasov.
Ja som naozaj nemala na výber. Dala som do zhadzovania váhy všetko, stravu som dodržiavala, ale tá choroba mi zastavila váhu. Bola som šesťkrát v saune, takže kto povie, že som do toho nedala všetko, si to môže ísť vyskúšať. Som rada, že mám husté vlásky. A aj tak som ich krátke chcela.
Álvarez začala hneď tlačiť, chcela ťa dostať na zem a prvé sekundy sa zdalo, že mala navrch. Výborne si však zareagovala, postupne si bola aktívnejšia a robila na nej viac škody. Pripravovali ste sa teda aj na tento scenár?
Moji tréneri mi od začiatku prípravy vraveli, že to takto bude, takže pripravená som bola. Ani na sekundu som si nepripustila, že by mala navrch. Taktika prvého kola bola, aby sa vyšťavila, lebo sme vedeli, že po prvom kole jej sila odíde, a tak to aj bolo. Držala som náš scenár, v prvom kole som ju vyšťavila, nechala sa tlačiť na klietku. Druhé a tretie kolo bolo už v mojej réžii. V podstate aj to prvé, každý pokus o takedown som ubránila, z prvého som sa hneď postavila, takže som urobila dobrú robotu.
Súperka ťa dostala práve k tvojmu rohu, kde si dostávala podrobné inštrukcie od trénerov a tie aj plnila. Odvtedy si mala navrch. Ukázalo sa, že MMA je vlastne tímový šport? Lebo v konečnom dôsledku možno rozhodla práve spolupráca s trénermi a tvoja fyzická aj taktická pripravenosť, na ktorej majú tiež zásluhu.
Určite mám veľmi dobrý tím, robí to veľmi veľa. Ja som rada, že od zápasu k zápasu vidno to, že rastiem ako športovkyňa, ale aj po tejto stránke, že vnímam trénerov. Nie je to ľahké, v tom veľkom chaose ich vnímať, ale aj pred zápasom cítim, že hlavu mám slobodnejšiu a už nie som v takom strese, v akom som bývala. Je to tímová práca, tréneri ma pripravujú, ale aj tak si myslím, že najdôležitejšie je, aby to ten športovec pretavil do výkonu. Viem, že mám v sebe neskutočnú vášeň, že to extrémne chcem, žijem pre to. A tým, že som takáto a mám veľmi dobrý tím, tak je to dokopy veľmi dobrá kombinácia.
Podala si výkon ako skúsená zápasníčka. Keď už sa črtala nejaká prestrelka, bolo vidieť, že nechceš priveľmi riskovať a nevadilo ti vrátiť sa do tej pozície, v ktorej sa zápas odohrával takmer po celý čas. Myslela si na to, že na tejto úrovni je už dôležitejšie víťazstvo ako výstavný knokaut?
Nie, ja som určite chcela KO úder, veľmi sa mi páčia atraktívne zápasy. Snažila som sa ho robiť atraktívny aj na tom pletive, kde je to dokonca viac vyčerpávajúce ako v postoji. Ten postoj ma nestál skoro žiadnu energiu, ale boj na pletive ma extrémne vyčerpal. V ten deň som sa cítila tiež veľmi zle, takže skôr som nechcela riskovať úder, z ktorého by som sa tam ešte pogrcala a zápas by bol ukončený. Dávala som si na to veľký pozor, lebo po zápase som dve hodiny zvracala.
Priznám sa, že priamo po klaksóne na konci tretieho kola sa budeš z výhry viac tešiť, však po dvoch kolách bolo jasné, že ti stačí “prežiť”. Vedela si, po dvoch kolách, že vyhrávaš?
Ja som myslela len na to, že mi je zle. Z výkonu som bola aj celkom sklamaná, lebo som chcela súperku ukončiť, ale aj taký je šport. Som rada, že som to v takom zdravotnom stave vôbec dobojovala. Budem sa tešiť, keď pôjdem do zápasu stopercentná a ukážem výkon, ktorý sme natrénovali. Bola som sklamaná, že som ukázala možno desať percent z toho, čo sme natrénovali, ale nemám sa kam ponáhľať. Mám dvadsaťdva rokov a každým zápasom to bude len lepšie a lepšie.
Ešte po predošlej výhre si hovorila, že k titulu sa chceš dopracovať ešte nejakými tromi-štyrmi zápasmi. Keď sa pozrieme ale na rebríček tvojej divízie v Oktagone, tak titulový zápas by mohol byť už ten ďalší.
Určite nechcem, aby bol ďalší zápas titulový, ani ten ďalší. Skôr ako v tom siedmom-ôsmom zápase v Oktagone určite bojovať o titul nechcem. Nemám sa kam ponáhľať, chcem sa vyzápasiť čo najviac. Teraz mám v Oktagone tri výhry v rade, takže minimálne ich musí byť sedem, aby som si povedala, že o ten titul pôjdem.
Tvoj zápas bol druhý na karte. Čo si robila potom?
Keď som sa dala trošku dokopy, tak som išla na tribúnu za rodinkou, pozdraviť ich. Bolo mi ale tak zle, že som nešla ani na tlačovú konferenciu. S rodinkou som sa rozprávala, stískala, takže ďalšie zápasy som ani veľmi nevnímala. Potom sme už išli domov, aby som sa vyspala a dala dokopy. Oslavy neboli žiadne. Od zápasu až doteraz oddychujem a dávam sa dokopy. Oslava nepripadá do úvahy, lebo som chcela podať lepší výkon. Rodinka ma ale privítala najlepšie, ako sa dalo. Prichystali mi papaníčko, s priateľom sme ešte išli po zápase na pizzu, takže moja výhra je, že mám rodinu akú mám a extrémne ma podporuje.
Koľko followerov ti pribudlo na sociálnych sieťach? Rastie tá popularita exponenciálne každým zápasom?
Čísla som si absolútne nepozerala, vôbec to neriešim. Som rada, že sa ľuďom zápas páčil. Prišlo mi veľmi veľa komentárov a správ, čo som nečakala, prišlo mi cez päťsto správ. Potešilo ma, že ľudia, ktorí MMA ani veľmi nefandia mi písali, že som si ich mojím výkonom získala. Veľa žien mi písalo, že sa im páči, že bojujem za ženy.
V niektorých rozhovoroch si spomínala aj šikanu, že vďaka bojovým športom z teba vyrástla sebavedomá žena. Píšu ti aj fanúšičky, ktoré si tvojím príbehom inšpirovala, alebo im tvoj príklad pomohol po psychickej stránke?
Ja som veľmi rada, že som o takých veciach hovorila otvorene. Viem, že tým, čím si prechádzam ja, si určite prechádza viacej ľudí. Nikdy na to nie sme sami. Žiaľ, nikdy to nie je tak zlé, aby to neprežíval niekto ďalší. Veľa báb mi takto písalo, čo ma veľmi potešilo, že im dodalo sebavedomie to, že išli na tréning, začlenili sa, makajú, robia niečo pre svoje zdravie. Veľmi ma teší, keď mi baba napíše, že som ju inšpirovala a som jej vzor. Preto viem, že robím dobre to, čo robím, že som sama sebou a ani na sekundu nechcem byť niekým iným. Som sama sebou za každých okolností a nebudem robiť veci, ktoré nechcem, len aby som sa niekomu zapáčila.
Aké sú ďalšie plány? Kedy sa vraciaš do gymu a pokračuješ v ceste za titulom?
Určite si chcem dať dokopy zdravie, lebo telo mi dalo pocítiť, že to bola veľmi náročná príprava. Potom sa vrátim hneď do gymu a ideme makať, aby bola ruka po ďalšom zápase opäť hore. Krok po kroku k tomu titulu, ja si chcem užívať tú cestu. Teraz keby mám ten titul, tak si to absolútne neužijem, keď sme nezažili ešte skoro nič. Ja chcem zažiť ešte veľa zápasov, spoznávať ľudí z Oktagonu, lebo milujem tú komunitu. Teším sa na celý priebeh, ktorý ma čaká, tréningy a môj tím, ako sa mi venuje. Som zvedavá, kam to až môžem dotiahnuť. Veľmi ma to zaujíma, je to môj cieľ, zistiť, čo až Veronika Smolková dokáže. Motivuje ma to dokazovať stále viac a viac.
Na záver by som chcela poďakovať celému Dracula MONACObet Gymu. Mojim trénerom, Riškovi Dobrotkovi, Robkovi Deličovi a Vladkovi Moravčíkovi za to, čo do mňa vkladajú. Toľko času, trpezlivosti a nervov, ale oni vedia, že to milujem a cítim, že sme extrémne silný tím. Môjmu manažérovi, spraingpartnerom a každému, kto mi v príprave pomáha. Takisto sponzorom. A v neposlednom rade mojim rodičom, rodine, priateľovi. Je to neskutočná opora a aj vďaka nim viem robiť to, čo milujem najlepšie ako viem. Cítim sa milovaná a podporovaná, čo ma ženie nesmierne vpred.
Bojovali aj ďalšie talenty bystrické klubu
Počas uplynulých dní a týždňov boli v akcii aj ďalšie nádeje banskobystrického Dracula MONACObet Gymu.
Na majstrovstvách Európy jednej z najvýznamnejších amatérskych organizácií vo svete zmiešaných bojových umení IMMAF v Belehrade sa predstavil Lukáš Zumrík a Viliam Crkoň. Zumrík uspel v prvom zápase v kategórii juniorov do 18 rokov proti favorizovanému Čechovi Patrikovi Kutilovi, no do druhého kola pyramídy nemohol nastúpiť. Kvôli nedorozumeniu realizačného tímu ohľadom načasovania zhadzovania váhy prevážil limit 56,7 kg len o 90 gramov. Crkoň absolvoval v kategórii do 17 rokov a 61,2 kg tri zápasy v jeden deň, s bilanciou dve výhry a jedna prehra zo skupiny napokon nepostúpil.
Bojovníci banskobystrického klubu opäť pozbierali medaily na majstrovstvách Slovenska v thajskom boxe, ktoré hostil Trenčín. František Puraš ovládol kategóriu do 86 kg a zlatú medailu si odniesol aj Leo Grutka, ktorý triumfoval vo váhe do 71 kg. Striebro získala v kategórii do 54 kg Zuzana Smiščíková a medzi juniormi do 60 kg aj Ivan Špilda. Medailovú zbierku doplnil Patrik Bukovčan bronzom z kategórie do 67 kg. Ďalšia nádej banskobystrického tímu Nina Korušiaková musela z MSR odstúpiť kvôli chorobe.
