Stredoslovenská galéria uvádza autorskú výstavu Milana Sokola Recyklus 2012 – 2017. Tretia samostatná výstava banskobystrického autora na pôde galérie predstavuje výber z najnovšej fázy jeho voľnej tvorby. Vernisáž k výstave sa uskutoční vo štvrtok 28. septembra o 17.00 hod, v Praetóriu.
Výstava je osobitá hlavne tým, že je koncentrovaná na médium výtvarno-grafického vyjadrenia, ktoré si skoncipoval sám autor výstavy. Z plechovíc nápojov tvorí obrazy, čo nie je nijak zvlášť objavné v stratégiách recykling art-u, junk art-u.
Tvorba Milana Sokola je však osobitá nielen preto, že zotrváva na pozíciách (rukodielneho) výtvarného umenia a jeho estetiky a kombinuje ho so stratégiami využívania ready-made konceptuálneho umenia, ale aj preto, že napriek tomu autor ostáva verný tvorbe obrazu ako formy reflexie reality. Materiálom konzumu – „piksľami“ nápojov dosahuje účinok irónie až sarkazmu a zároveň aj možnosti ich estetickej pôsobnosti. Vystrihnuté páskové fragmenty plechovíc autor prepletá do mozaiky (kvôli ich farebnosti a štruktúrnosti) eliminujúc tak čitateľnosť prvotných reklám, aby im vtisol nový, diametrálne iný význam. Takáto forma materiálu sa pre autora stáva čiastkou – dokumentom – reality, „pixelom“ éry digitálnych záznamov reality. Z nich buduje novú/umelú realitu obrazu dávajúc jej esteticko-kompozičný poriadok.
S tvorbou Milana Sokola korešponduje tvorba Anny Nawrot (1960), ktorá je hosťkou na prezentovanej výstave. Poľská autorka dokázala s osobitou jemnosťou ženy – umelkyne vizualizovať isté rozpory súčasnej kultúrnej situácie. Vo svojej tvorbe využíva ready-made (mužské kravaty) vizuálne symbolizujúce mužský element. Tieto dekoratívne artefakty, kravaty, komponuje na figuríny ženských (oblých) tiel či do daných architektonických interiérových kvalít priestoru dodávajúc im silný emocionálny účinok. Buduje ich organicky s citom pre vopred danú formu priestoru, čím vytvára priestor svojej umeleckej výpovede.
Diela Milana Sokola boli v Stredoslovenskej galérie viackrát prezentované, ale doteraz len dvakrát v podobe samostatných výstav. Obe mali charakter rekapitulácie vývoja jeho tvorby a kurátorsky ich pripravila Alena Vrbanová.
Umelecká tvorba Milana Sokola sa začala odvíjať na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov minulého storočia. Podhubím formovania jeho osobnosti – a tým aj genézy jeho výtvarnej tvorby – bola spočiatku hlavne klíma kultúrne uvoľnených šesťdesiatych rokov, ktorú intenzívne zažíval počas stredoškolských štúdií na kremnickej „šupke“ (Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici). Na nej získal zručnosti poctivého výtvarno-remeselného ryteckého remesla i impulzy z aktuálnych polôh domáceho avantgardného umenia. V časoch jeho stredoškolských štúdií tam totiž začali pôsobiť ako učitelia niektorí čerství absolventi bratislavskej Vysokej školy výtvarných umení (napr. K. Baron).
Akademické umelecké vzdelanie získal Milan Sokol v rokoch 1973 – 1978 v Krakove, ktoré ako kultúrne centrum Poľska ponúkalo podstatne voľnejší variant možností umeleckej tvorby a jeho prezentácie ako tomu bolo u nás. Zažité impulzy nemohli nezaznamenať na jeho tvorbe citeľné stopy. Autor pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarnej kultúry na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jeho diela sú zastúpené v zbierkach viacerých slovenských a zahraničných galérií.
