Modrotlač bola dovozový tovar z Ázie, ku ktorému sa dostal iba ten, kto mal dostatok peňazí. Spočiatku si ju mohla dovoliť iba šľachta a bohatí ľudia. Časom sa stala dostupnou pre každého. Modrotlač ako živý poklad Slovenska bude témou prednášky v stredu 13. mája v Thurzovom dome.
Stredoslovenské múzeum (SSM) prichádza s novým cyklom prednášok Dedičstvo alebo živé poklady Slovenska. Cyklus priblíži tradičné remeslá a zručnosti, ktoré sa zachovali v rámci nášho kultúrneho dedičstva.
Nový cyklus prednášok odštartuje modrotlačiar Matej Rabada, ktorý vo svojej dielni dodržiava výrobný postup modrotlače a historickú techniku pretavuje do súčasnej podoby s aktuálnymi vzormi. Beseda Modrotlač sa uskutoční v stredu 13. mája 2026 o 16.00 h v banskobystrickom Thurzovom dome.
„Každoročne je do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísaných niekoľko nových prvkov, ktoré oceňujú mimoriadne praktiky uznávané spoločnosťou, komunitami aj jednotlivcami. A práve tieto prvky chceme v Stredoslovenskom múzeu trochu „oživiť“. V našich depozitároch totiž uchovávame zbierkové predmety priamo súvisiace napríklad s modrotlačou, výšivkou krivou ihlou, ručne vyrábaným sklom, bábkarstvom či paličkovanou čipkou. Sú uložené v pamäti múzea ako tiché svedectvá šikovnosti, trpezlivosti a každodenného života ľudí pred nami. Spoločne s kolegyňou, etnologičkou Jankou Koltonovou, sme sa preto rozhodli vybrať naše zbierky z depozitárov, oprášiť ich príbehy a prepojiť ich s nositeľmi tradícií. Títo ľudia totiž svoje remeslo nerobia len rukami ale aj srdcom. V rozhovoroch s nimi budeme spoločne objavovať, čo všetko sa skrýva za ich remeslom, zručnosťou a technikou,“ predstavuje nový cyklus besied jeho autorka Vladimíra Luptáková.
Modrotlač – paráda bohatých?
Spočiatku si ju mohla dovoliť iba šľachta a bohatí ľudia. Modrotlač bola to dovozový tovar z Ázie, ku ktorému sa dostal iba ten, kto mal dostatok peňazí. Aj keď ju začali vyrábať miestni majstri, tovaru bolo stále málo, takže bol drahý. Časom sa výroba rozširovala a prichádzali nové technológie. Novinky chceli opäť hlavne bohatí. Modrotlač sa však časom stávala dostupnou pre každého. Na modrotlači nejde tak o vzor ako o techniku prevedenia.
„Naša tvorba je o slobode byť sebou. Do poslednej nitky. Nepodriaďujeme sa rýchlosti trendov a naše kolekcie vznikajú po odsekoch, nie po tisícoch. Každý kúsok má svoj čas, svoj príbeh a svoju mieru vzácnosti. Je vytvorený z vlastných autorských látok, ktoré ručne farbíme historickou technikou modrotlače a ktorú pretvárame do novodobej estetiky. Remeslo pre nás nie je nostalgickou spomienkou, ale živým jazykom pre tvorbu dizajnových odevov. Veríme, že odev môže byť osobným gestom. Navrhujeme minimalistické a premyslené strihy, ktoré nepredpisujú, ale umožňujú vyjadriť slobodu vo výraze, pohybe aj štýle,“ hovorí modrotlačiar Matej Rabada.
Ako povedala etnografka SSM Jana Koltonová, na tieto stretnutia sa v múzeu úprimne tešia.
„Nazvali sme si ich pracovne aj folklórne stredy. Budú komorné, pokojné, také, kde sa dá len počúvať, pýtať sa alebo len tak byť a užiť si chvíľu inšpirácie. Raz do mesiaca vám ponúkneme živú ukážku remeselnej zručnosti, aby ste videli, ako sa tradícia rodí priamo pred očami,“ uviedla.
