Situácia s intoxiáciou detí na detskom urgente v Banskej Bystrici naberá na obrátkach, ktoré znepokojujú aj skúsených odborníkov. Zatiaľ čo v roku 2024 ošetrili zdravotníci 85 detí po požití drog, za minulý rok ich počet stúpol na alarmujúcich 140. V praxi to znamená, že lekári zachraňovali intoxikovaného pacienta takmer každých 48 hodín.
Tento trend potvrdzuje primár Detského urgentu DFNsP Banská Bystrica Milan Galko, ktorý spolu s kolegyňou Táňou Hunákovou vyrazil priamo medzi žiakov, aby im nastavil zrkadlo reality na diskusiách na banskobystrických základných školách.
Podľa primára Galka sa svet drog za posledné roky dramaticky zmenil a klasické látky vytláča syntetika dostupná na pár klikov alebo v automatoch v obchodných centrách. Ako sám uvádza: „Zatiaľ čo my sme v puberte vedeli len o alkohole a marihuane, dnes sa objavuje celý rad nových drog. Alkohol je pritom na výraznom ústupe a do popredia sa dostávajú najmä syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty a im podobné látky.“
Maskované nebezpečenstvo v automatoch
Najväčším rizikom pre dnešnú mládež je vizuálna nevinnosť týchto látok. Predávajú sa ako farebné gumené cukríky, keksíky či moderné „vapky“, ktoré sú v automatoch často označené za neškodné suveníry. Lekár však upozorňuje na krutý paradox tohto marketingu: „Mladí si ich najčastejšie kupujú cez internet alebo v automatoch ako ‚darčekové predmety‘. Žiadne darčekové predmety to, samozrejme, nie sú.“ Stačí drobná úprava v chemickom vzorci a na trhu je nová, legálne sa tváriaca látka, ktorej účinok na detský mozog je nepredvídateľný a v krajnom prípade smrteľný.
Zaujímavým pohľadom do problematiky je aj súvislosť medzi modernými technológiami a náchylnosťou k drogám. Neustále používanie smartfónov totiž vyčerpáva prirodzené zásoby dopamínu, čo u detí vytvára pocit prázdnoty, ktorú sa snažia zaplniť umelými stimulantmi. „Dnes mladí trávia veľa času s telefónmi v ruke a neustále scrollujú sociálne siete. Týmto neustálym ‚ťapkaním‘ sa dopamín veľmi rýchlo míňa. Výskumy ukazujú, že veľkú časť tejto energie človek dokáže minúť už niekedy doobeda,“ vysvetľuje Galko mechanizmus, ktorý deti vháňa do náručia experimentovania s látkami ako HHC či kratom.
Prevencia a postoj samospráv
Vzhľadom na narastajúci počet prípadov, kedy deti končia v nemocniciach spotené, dehydrované a s halucináciami, sa do riešenia zapojila aj Únia miest Slovenska. Tá apeluje na rezorty zdravotníctva a vnútra, aby sprísnili reguláciu a posilnili ochranu mladistvých. Okrem systémových zmien je však kľúčový aj postoj samotnej komunity v Banskej Bystrici a komunikácia v rodinách.
Primár Milan Galko (na foto) počas prednášok na školách zdôrazňuje, že odolnosť voči tlaku okolia je tou najväčšou silou, ktorú mladý človek môže prejaviť. Svoje posolstvo žiakom uzatvára slovami, ktoré by mali rezonovať nielen v školských laviciach: „Nie je frajerina si ich dať a povedať všetkým: ‚Áno, bol som zhúlený a doniesli ma záchrankou na urgentný príjem.‘ Frajerina je vedieť o nich a drogu si nedávať.“
