Podobne ako ďalšie európske krajiny, aj Slovensko sa musí zaoberať potrebou výstavby vlastného hlbinného úložiska jadrového odpadu. Ten vzniká najmä v atómových elektrárňach, ale týka sa napríklad aj častí zdravotníckeho vybavenia a ďalších. Štát už vybral päticu potenciálnych lokalít, štyri z nich sú na území Banskobystrického kraja.
Proces prípravy výstavby dlhodobého hlbinného úložiska jadrového odpadu sa rozbehol už aj na Slovensku. Štát má predbežne vybrané potenciálne lokality, z ktorých napokon vyberie jednu. Predchádzať tomu majú ďalšie prieskumy a prípravy procesu.
Zástupcovia samospráv, ale aj Banskobystrického samosprávneho kraja, v ktorom sa nachádza väčšina potenciálnych lokalít, však kritizujú chýbajúcu komunikáciu zo strany štátnych orgánov.
„Podľa aktualizovaných záväzkov Slovenskej republiky sme povinní takéto úložisko mať. Je to jedna z podmienok, aby sa jadrová energia, od ktorej sme závislí, dala považovať za čistú. Ide o zásadný projekt za niekoľko miliárd eur a štátny úrad už spustil prvý proces, na ktorom majú participovať dotknuté samosprávy. Tie však z neho úplne vynechal, niektoré o ňom ani nevedeli,“ vysvetľuje banskobystrický župan Ondrej Lunter.
Krajskí poslanci vyzvali ministerstvá na opätovné posúdenie lokalít
Potenciálne lokality pre hlbinné úložisko štát vyberal najmä s ohľadom na potenciálnu pevnosť podložia v lokalitách. Prvá vhodná lokalita sa nachádza v centrálnej časti pohoria Tribeč neďaleko Nitry. Ďalšie štyri lokality sú v Banskobystrickom kraji – na južnej časti Veporských vrchov a juhozápadnej časti Stolických vrchov v oblasti Podpoľania, ďalšie vo východnej časti Cerovej vrchoviny a západnej časti Rimavskej Kotliny neďaleko Lučenca a Rimavskej Soboty.
Výber týchto lokalít bez predchádzajúcej komunikácie so samosprávami považujú poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja za nezákonné. Počas tohto týždňa preto uznesením vyzvali Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo hospodárstva, aby zabezpečili zákonnosť procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Župa žiada zopakovanie prerokovania, vrátane verejného prerokovania za účasti obcí, ktorých sa lokality pre hlbinné úložisko týkajú.
„My ako BBSK, sme o zapojenie obcí do tohto procesu žiadali už v auguste 2023 a táto žiadosť bola zamietnutá s absurdným dodatočným vysvetlením, že ‚práca s verejnosťou a dotknutými obcami je jednou z kľúčových fáz pre výber prieskumnej lokality hlbinného úložiska a následnej práce na projektovej a realizačnej činnosti‘ – teda v podstate s tým, že niekedy v ďalších fázach,“ doplnil Ondrej Lunter.
Verejné prerokovanie samotnej Správy o hodnotení sa uskutočnilo vlani v októbri v Bratislave a v rámci diskusie sa zástupcovia BBSK opäť domáhali dôvodov a vysvetlenia, prečo v procese posudzovania tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce.
„Odpovede boli vyhýbavé, nekonkrétne. Ako kraj sme si uplatnili k správe o hodnotení naše stanovisko, v ktorom sme požadovali dodržanie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Zo zákona jasne vyplýva, že obce, ktoré sú alebo môžu byť dotknuté, musia byť účastníkmi procesu,“ dodal predseda kraja.
„Tu nie je reč o pár úradníkoch. Bavíme sa o obrovských a bohatých štátnych firmách, ktoré utrácajú státisíce len na vlastnú prezentáciu. A napriek tomu tam nikomu nenapadlo, že by možno bolo dobré investovať trochu času a peňazí, aby ľuďom v dotknutých lokalitách vysvetlili, o čo ide. A čo bude nasledovať? Zúrivý odpor, informačná vojna, ohadzovanie sa blatom,“ upozornil Ondrej Lunter.
Takáto situácia podľa jeho slov bráni racionálnej diskusii o možnostiach a výhodách projektu, ktoré by mohli prispieť k rozvoju postihnutých lokalít bez zásadnejšieho negatívneho vplyvu na život v nich.
