BBonline.sk (Branislav Račko), foto: autor | 23.6.2018

Ulicu Šimona Jurovského tvorí len desať rodinných domov. Viete, kde sa nachádza?

Ulica, pomenovaná po známom postimpresionistickom hudobnom skladateľovi, je jednou z najkratších v Banskej Bystrici. Nachádza sa v časti Karlovo.

Ulica Šimona Jurovského sa nachádza medzi Kostiviarskou a centrom mesta Banská Bystrica. Spája Ulicu Ľuda Ondrejova, Dobšinského ulicu a Ulicu Na Karlove. Je jednou z najkratších ulíc v našom meste, tvorí ju iba desať rodinných domov. Pomenovaná je hudobnom skladateľovi Šimonovi Jurovskom.

Šimon Jurovský pôvodným menom Weiss-Nägel bol slovenský hudobný skladateľ, autor baletov, spevohier, komornej, scénickej a filmovej hudby. Narodil sa v Uľanke, ktorá je dnes časťou mesta Banská Bystrica.

V roku 1931 nastúpil na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave, kde u profesora Alexandra Moyzesa študoval kompozíciu, u Jozefa Vincoureka dirigovanie a u Eugena Suchoňa klavír. V rokoch 1937-1939 pracoval ako referent gramofónového a snímkového archívu v Slovenskom rozhlase. Z rozhlasu odišiel v roku 1939 do Viedne, aby tam študoval kompozíciu na Hochschule für Musik und darstellende Kunst.

Ako dirigent účinkoval v Speváckom zbore bratislavských učiteliek (1939-1942) a v Bratislavskom robotníckom spevokole (1945-1947). Medzitým pracoval ako hudobný režisér v Slovenskom rozhlase. V roku 1948 sa tam stal vedúcim hudobného odboru, kým ho v roku 1951 menovali vedúcim hudobného odboru na Povereníctve školstva a osvety. Z povereníctva prešiel v roku 1955 na post riaditeľa SĽUKu. 1. októbra roku 1956 sa stal umeleckým šéfom Opery Slovenského národného divadla. Túto funkciu vykonával až do svojej smrti v roku 1963.

Vo svojich skladbách nadviazal na postimpresionistickú orientáciu slovenskej medzivojnovej tvorby, pričom inklinoval k zužitkovaniu typických prvkov hudobného folklóru. Po 1948 jeho hudobný prejav ideovo ovplyvnilo obdobie socialistického schematizmu. Jeho vrcholné diela sa však stali progresívnou súčasťou slovenskej hudobnej kultúry, v ktorých prevládli moyzesovské folklórne prvky s prevahou lyrických melódií. Autor jedného z prvých slovenských baletov Rytierska balada (1956-1960), skomponoval aj spevohru Vietor od Poľany (inscenovaná 1973), nedokončená ostala opera Kapitán Nálepka. V skladateľskej činnosti sa systematicky venoval aj hudobno-dramatickej tvorbe, čo dokumentovali jeho scénické kompozície k rozhlasovým i divadelným hrám a najmä k celovečerným i dokumentárnym filmom. S jeho pôsobením v SND sa spájalo inscenačné stvárnenie pôvodných slovenských i inonárodných opier.

Pohľad na zaujímavosti a pôvod pomenovaní ďalších ulíc Banskej Bystrice nájdete v našej rubrike Ulice Banskej Bystrice.