BBonline.sk (Branislav Račko), foto: autor | 4.8.2018

Ulica Františka Švantnera je spojovníkom dvoch ciest k Námestiu SNP

Ulica, ktorá je pomenovaná po slovenskom prozaikovi, je všetkým v Banskej Bystrici dobre známa. Buď ste okolo nej už šli na zastávku Mestskej hromadnej dopravy, do opery, alebo ste ňou minimálne prechádzali autom.

Ulicu Františka Švantnera väčšina Banskobystričanov pozná ako ulicu, ktorou sa vracajú späť smerom na Národnú, ak sa im nepodarilo zaparkovať v Kuzmányho ulici, prípadne v Ulici Jána Cikkera. Je teda zrejmé, že práve Ulica Františka Švantnera spája Národnú s Kapitulskou. V ulici sa nachádza viacero historických budov, v ktorých sú byty, či kancelárie. Tiež je tu menší park.

František Švantner bol slovenský prozaik. Písať začal v učiteľskom ústave, kedy publikoval svoju prvú poviedku v časopise Svojeť. V tvorbe čerpal najmä z archaickým mýtov a ľudových balád. Veľký vplyv na jeho tvorbu mali Émile Zola, Victor Hugo, Charles Ferdinand Ramuz a Fiodor Michajlovič Dostojevskij, z našich autorov to boli hlavne Margita Figuli, Ľudo Ondrejov či Dobroslav Chrobák. Vo svojich dielach oslavuje prírodu a prírodný život, využíva naturalistické a lyrické prostriedky, využíva prvky iracionality, fantastiky, no aj senzualizmu a erotiky, ale predovšetkým skúma hranicu medzi životom a smrťou. Vykresľuje aj psychologické, sociálne a dobové motivácie konania svojich postáv a dejov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Život bez konca, Výpoveď, Malka, či Dáma.

Pohľad na zaujímavosti a pôvod pomenovaní ďalších ulíc Banskej Bystrice nájdete v našej rubrike Ulice Banskej Bystrice.